KATASTRÁLNY ÚRAD je orgán štátnej správy pôsobiaci na území kraja. Je nadriadeným orgánom správy katastra, ktorá sa v jeho pôsobnosti nachádza a je organizačne podriadený Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.
Na čele katastrálneho úradu je prednosta katastrálneho úradu, ktorého menuje a odvoláva predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra. Prednosta katastrálneho úradu menuje a odvoláva riaditeľa správy katastra.
SPRÁVA KATASTRA je orgán štátnej správy Slovenska pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností na území okresu.
Správy katastra vznikli na základe zákona 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon), ktorý upravuje ich fungovanie a postavenie.
ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY (skr. ÚGKK SR) je ústredný orgán štátnej správy Slovenska pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností.
KATASTRÁLNE ÚZEMIE je územne uzavretý a v katastri nehnuteľností spoločne evidovaný súbor pozemkov. Podobný, ale nie identický, je pojem územno-technická jednotka.
Jedno katastrálne územie môže tvoriť obec, no často sa stáva, že je obec zložená z viacerých katastrálnych území. Jedno katastrálne územie však nemôže byť súčasťou viacerých obcí.
Katastrálne územia boli kedysi samostatnými obcami, no neskôr sa niektoré z nich spojili.
KATASTER NEHNUTEĽNOSTÍ je databáza obsahujúce geometrické určenie, súpis a opis nehnuteľností a práva k nim. Sú v ňom zapísané a graficky zaznačené všetky pozemky a nehnuteľnosti a práva k nim. Slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam a na daňové účely.
Jeho súčasťou sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to najmä o vlastníckom práve, ale tiež záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a niekedy aj o predkupnom práve.
V minulosti boli ekvivalentmi tzv. pozemková kniha (majetkoprávne účely) a pozemkový kataster (daňové účely). Pozemkový kataster bol zrušený v roku 1949. Zápisy do pozemkovej knihy boli ukončené v roku 1964 a agenda prešla pod názvom „evidencia nehnuteľností“ na strediská Úradu geodézie. V evidencii nehnuteľností vznikol neporiadok, a tak bol v roku 1992 vytvorený „Kataster nehnuteľností“.
Vo väčšine vyspelých krajín sa dodnes rozlišuje „kataster“ a „pozemková kniha“, pričom sa obsahovo líšia spravidla tak, že v katastri sú uvedené najmä grafické záležitosti, kým v pozemkovej knihe práva.
Nevyhovujúcemu stavu evidencie vlastníckych práv k pozemkom sa venuje viacero zákonov:
* zákon č. 330/1991 Zb. O pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách – postup bol časovo
i finančne náročný a vzhľadom k rozdrobenosti vlastníctva,nedoloženosti vlastníckych vzťahov, nízky záujem vlastníkov, …i ťažko realizovateľný.
* uznesenie č. 10/1993 – iný spôsob a s podstatne kratším časovým horizontom
* uznesenie č. 869 – „Koncepcia usporiadania pozemkového vlastníctva v SR” – začali spracúvať zjednodušené registre vlastníckych práv
* uznesenie č. 572 – „Organizačné zabezpečenie projektu, usporiadania pozemkového vlastníctva” – stanovenie orientačného termínu dokončenia
* zákon NR SR č. 180/1995 Z. z. – opatrenia na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, spoločenská regulácia vzťahov na úseku preukázania vlastníctva k pozemkom, ktorý je v súčasnosti ťažiskovým práve pre svoju úlohu zvyšovania právnych istôt
Obsahom zákona je konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim. Zisťujú sa v ňom všetky dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov – ROEP. Účelom je takto jednorázovo vyhotoviť a plynulo potom aktualizovať súhrn aktuálne dostupných údajov, ktorý poskytuje určitú právnu istotu a súčasne nebráni neskoršiemu preukázaniu vlastníctva všeobecne platnými spôsobmi.
Čo je ROEP?
Je to verejná listina, na základe ktorej dôjde k zápisom vlastníckych práv k pozemkom do katastra nehnuteľností. Zápis v katastri je rozhodujúci z hľadiska určenia vlastníctva k pozemku.
Pozadie vzniku ROEP
Vzhľadom na rôzne politicko-právne zmeny dnešný kataster neodráža reálny stav vlastníctva k pozemkom. Navyše, v pozemkových knihách sa neuvádzali adresy ľudí, ich dátumy narodenia, prípadne rodné čísla, čo je potrebné pri zápise vlastníctva predložiť dnes.
Cieľ vzniku registra
Vykonať vlastnícku inventarizáciu pozemkov, identifikovať ich vlastníkov. Kataster nehnuteľností sa tak dá do súladu s reálnymi vlastníckymi vzťahmi k pozemkom. Dôsledkom však je, že obrovské výmery pôdy tzv. nezistených vlastníkov prepadnú v prospech štátu a následne ich získajú obce.
Ako vzniká register
Údaje na potreby registra zistené na základe rôznych listinných dôkazov a výpovedí svedkov zhromažďujú obecné komisie. Obnova evidencie pozemkov a vlastníckych vzťahov k nim sa uskutočňuje v rámci konania, ktoré vytýči správny orgán. Predmetom konania sú tie pozemky, ktoré nemajú v katastri založený list vlastníctva. Účastníkmi takéhoto konania sú väčšinou majitelia pozemkov.
Predmetom konania o obnove evidencie sú iba tie pozemky, ktoré sú od iných pozemkov oddelené hranicou vymedzenou vlastníckym právom alebo hranicou držby a ak nie sú ešte evidované v katastri nehnuteľností (KN). Ide najmä o pozemky mimo zastavaných území obce (extravilán), ktoré sú zlúčené do väčších celkov. Evidované sú v starších evidenčných nástrojoch, pričom aj tieto podklady majú prirodzene rôznu technickú úroveň a vypovedaciu schopnosť. To platí aj o evidencii práv k týmto pozemkom (pôvodné pozemky).
Katastrálne územia, v ktorých sa v príslušnom kalendárnom roku uskutoční konanie sa uvedú v harmonograme konaní, ktorý na návrh Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (úrad) a Ministerstva pôdohospodárstva SR (MP SR) schvaľuje vláda SR.
V jednotlivých katastrálnych územiach je evidencia pozemkového vlastníctva na rozdielnej úrovni presnosti a technického vyhotovenia s rozličnými druhmi problémov.
Pre konanie v rámci ROEP zriaďuje správny orgán pre každú obec ako dočasný a iniciatívny orgán komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim.
Činnosť komisie
– spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania pri príprave a pri organizačnom zabezpečení
– zabezpečuje a zhromažďuje podklady potrebné na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu
– prijíma, posudzuje a so svojím stanoviskom predkladá správnemu orgánu na rozhodnutie návrhy účastníkov konania, ak vlastníctvo nadobudli vydržaním, alebo potvrdenie vlastníctva, ak údaje odporujú skutočnostiam
– ďalej – doručovanie výpisov z návrhu ROEP účastníkom; prijíma námietky účastníkov konania proti návrhu, posudzuje a so svojím stanoviskom ich predkladá správnemu orgánu na rozhodnutie; písomne predkladateľa oboznámi s výsledkom
Komisia má tiež plniť koordinačné funkcie s využitím znalostí miestnych pomerov, čomu zodpovedá i jej zloženie.
Členovia komisie (8):
zástupca KO OÚ
zástupca PO OÚ
zástupca Slovenského pozemkového fondu
zástupca Lesy SR (ak ide aj o lesné pozemky)
zástupca vyslaný obcou (predseda)
ďalší traja – určí ich (s ich súhlasom) správny orgán na návrh obce z vlastníkov, nájomcov, prípadne z držiteľov pozemkov.
Na prvom zasadnutí (zvoláva správny orgán) si komisia schváli svoj rokovací poriadok. Činnosť komisie organizačne a materiálne zabezpečuje obec. Komisia zaniká zápisom údajov registra do KN. Pôsobnosť komisie je jedným z výrazov neštandardnosti zákonom zakotvených postupov pri usporiadaní pozemkového vlastníctva, ktoré sú vynútené neúplnosťou a nekompletnosťou jeho evidencie, ako aj akútnou potrebou riešenia tohto problému.
Konanie sa začína na podnet správneho orgánu, a to dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí. V oznámení sa vyzývajú nájomcovia a iné oprávnené osoby, aby v určenej lehote poskytli údaje o pozemkoch a ich užívaní a o právnych vzťahoch k nim. Výsledkom konania je schválený ROEP. V rámci konania na návrh účastníka konania, resp. toho kto preukáže právny záujem, začne konanie. Výsledkom konania je nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržateľom – tzv. vydržanie. Takýmto originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva ex lege možno vydržať pozemky pri splnení zákonom stanovených predpokladov (okrem pozemkov, ktoré môžu byt’ len vo vlastníctva štátu). V konaní môže správny orgán rozhodnutím potvrdiť, že vlastníkom pozemku je iná osoba, než ktorej bolo právo osvedčené. Ide o osobitný procesný postup, ktorý má za následok, že verejná listina stráca právoplatnosťou rozhodnutia platnosť.
Úkony súvisiace so zistením podkladov a zostavením návrhu registra sa delia na úkony správneho orgánu, úkony komisie a úkony projektanta. Návrh registra zostavuje na základe zmluvy so správnym orgánom projektant. Po zostavení návrhu registra sa začína proces jeho posudzovania (i posúdenie námietok), ktorý sa končí rozhodnutím správneho orgánu o schválení registra. Schválený register je verejná listina, na ktorej základe KO OÚ zapíše údaje registra do katastra záznamom.
Čo sú to pozemky nezistených vlastníkov
Pozemky, ktorých meno vlastníka je známe, ale miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo známe nie je. Tieto predstavujú väčšinu.
Pozemky, ktorých vlastník nie je známy, napríklad preto, že sa stratila pozemková kniha v obci. Tých je podľa odhadov menej ako jedno percento.
Ako štát získa pozemky nezistených vlastníkov
Zákon číslo 180/1995 hovorí, že od 1. septembra 2005 pozemky s nezisteným vlastníkom prejdú ako opustené do vlastníctva štátu. Podmienkou je, aby minimálne rok boli v katastri nehnuteľností zapísané ako pozemky s nezisteným vlastníkom.
Práce na registri obnovenej evidencie pozemkov však budú podľa harmonogramu, schváleného vládou, v jednotlivých kú prebiehať ešte niekoľko rokov, zákon preto počíta s tým, že do vlastníctva štátu prejdú aj tie pozemky nezistených vlastníkov, ktoré nebudú do 1. septembra 2005 zapísané v katastri nehnuteľností najmenej rok, alebo sa zapíšu do katastra po 1. septembri 2005. Aj v tomto prípade však musí byť naplnené ročné moratórium, počas ktorého sa majitelia pozemkov môžu o svoju pôdu na katastri “prihlásiť”.
Ako tieto pozemky získajú obce
Po tom, čo pozemky nezistených vlastníkov získa štát, sa v období do jedného roka musia previesť do vlastníctva obcí. Podmienkou je, aby neboli určené na výstavbu objektov a infraštruktúry celospoločenského významu.
Správa katastra Banská Štiavnica vydala Rozhodnutie, ktorým schvaľuje a zapíše údaje registra do KN. Toto rozhodnutie nájdete TU.
ROEP dokument
Dokumenty – Register obnovenej evidencie pozemkov
| Rozhodnute – Správa katastra Banská Štiavnica schvaľuje a zapíše údaje registra do KN |