Celý dokument v pdf si môžete stiahnuť tu

(pôvodná verzia 2007-2013, predĺžene 2015)

 

 

OBEC PRENČOV

PROGRAM ROZVOJA

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja

Programovacie obdobie: roky 2015 – 2025

Rok 2015

1      ÚVOD

Dokument „Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Prenčov na roky 2015-2020 s výhľadom do roku 2025“ (ďalej len PHSR) je strednodobý strategický dokument, ktorý na základe analýzy hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce stanovuje jeho strategické ciele a priority rozvoja. PHSR je základným programovým dokumentom podpory regionálneho rozvoja na lokálnej úrovni. Je prostriedkom na napĺňanie vízie ďalšieho smerovania rozvoja obce. Prostredníctvom PHSR obce Prenčov sa uskutočňuje podpora rozvoja na úrovni miestnej samosprávy s dôrazom na sociálnu, hospodársku a environmentálnu sféru.

Zámerom obce Prenčov je využívať svoju geografickú polohu a prírodné krásy Chránenej oblasti Štiavnických vrchov pre rozvoj cestovného ruchu, rozvoj podnikania a hospodársky rast za podmienok trvale udržateľného rozvoja v kontexte zachovania kultúrnych tradícií a zvykov. V záujme obce je budovať kvalitnú infraštruktúru ponúkajúcu komunikačné, informačné a verejné služby na primeranej úrovni a tiež zlepšiť spoluprácu verejného, podnikateľského i neziskového sektora a obyvateľov obce.

PHSR spolu s územným plánom konkrétneho územia je základným a kľúčovým dokumentom pre riadenie samosprávy vychádzajúcim z poznania situácie a konkrétnych potrieb občanov, podnikateľov, záujmových skupín a ďalších subjektov v území formuluje svoju predstavu o budúcnosti spolu s činnosťami a projektmi na jej zabezpečenie. Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce pozostáva z analyticko-strategickej časti a programovej časti. Potrebu zabezpečenia PHSR ustanovuje zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení zákona č.309/2014 Z.z., ktorý ukladá obciam povinnosť spracovať Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ako nástroja, pomocou ktorého sa uskutočňuje podpora regionálneho rozvoja. PHSR je dôležitou podmienkou pre získavanie externých zdrojov, napríklad z EÚ, štátneho rozpočtu a pod., nakoľko možnosť žiadať o nenávratný finančný príspevok z týchto zdrojov je podmieňovaná dokladovaním súladu projektového zámeru s prioritami schváleného PHSR obce.

Názov:	Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Prenčov na roky 2015 – 2020 s výhľadom do roku 2025
Územné vymedzenie:	Banskobystrický kraj, okres Banská Štiavnica, obec Prenčov
Územný plán obce schválený:	áno
Dátum schválenia PHSR:	11.12.2015
Dátum platnosti:	01.01.2016 – 31.12.2025
Verzia:	1.0
Publikovaný verejne:	01.12.2015

Zdroj: vlastné spracovanie

  1.1   Zámer spracovania PHSR

PHSR obce bol spracovaný na základe potrieb obce Prenčov.

Zámer spracovania PHSR
Názov dokumentu	Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Prenčov  na roky 2015 – 2020 s výhľadom do roku 2025
Forma spracovania	Spracovanie PHSR bude vykonávať obec v partnerstve s poradenskou spoločnosťou, ktorá bude koordinovať proces tvorby PHSR a zabezpečovať dodržiavanie metodických postupov.
Riadenie procesu spracovania	Proces spracovania bude manažovaný prostredníctvom riadiaceho tímu, v ktorom bude mať vedúcu úlohu starostka obce Prenčov pani Mgr. Alena Ciglanová. Asistovať pri spracovaní PHSR budú experti z externého prostredia – Janka Bačíková a Mgr. Drahomíra Prieberová, ktoré sú odborníčkami v oblasti rozvoja vidieka. Do procesu spracovania budú zapojení členovia pracovnej skupiny, ktorí budú zastávať rôzne úlohy v súlade s metodikou spracovania PHSR. Členmi pracovnej skupiny sú: Zoznam členov pracovnej skupiny Titul, Meno, Priezvisko Funkcia v obci/organizácia Funkcia v pracovnom zaradení do procesu spracovania PHSR DominikaEčeková Zamestnankyňa OcÚ Koordinátor strategickej časti PHSR Peter Krieger Poslanec OcZ, Koordinátor programovej časti PHSR Katarína Frčková Hlavný kontrolór obce Koordinátor finančnej časti PHSR Pavol Kondek Poslanec OcZ, Koordinátor styku s verejnosťou Janka Frčková Poslankyňa OcZ Aktivistka, verejný konzultant Členovia pracovnej skupiny a riadiacej skupiny budú navzájom spolupracovať a komunikovať podľa potreby, či už osobne, telefonicky alebo e-mailom. Do procesu spracovania PHSR bude zapájaná verejnosť, a to prostredníctvom informácií a dotazníkov umiestnených na webovej stránke obce, na obecnom úrade a obecnej tabuli, prípadne ďalšími vhodnými a relevantnými spôsobmi. Počas navrhovania programovej časti prebehne verejné prerokovanie. Dotazníky pre občanov budú analyzované a zapracované do procesu tvorby PHSR. PHSR bude vo finálnej časti prerokovaná s verejnosťou a schvaľovaná na zastupiteľstve.
Obdobie spracovania	Obdobie spracovania bude máj 2015 – december 2015. Harmonogram je uvedený v nasledujúcej tabuľke „Harmonogram spracovania PHSR“. Kroky – termíny – výstupy Schválenie zámeru PHSR – 05/2015 – zriadenie riadiacej a pracovnej skupiny Zverejnenie informácie o spracovaní PHSR a dotazníka pre občanov – 05/2015 – informovanosť verejnosti Analýza vnútorného a vonkajšieho prostredia – 05-07/2015 – podklady pre analytickú časť Ex post hodnotenie PHSR – 05-08/2015 – podklady pre analytickú časť Spracovanie východísk pre strategickú časť – 07/2015 Vypracovanie strategickej vízie – 07/2015 – formulácia strategických cieľov a opatrení Prerokovanie opatrení na zastupiteľstve a verejnom prerokovaní – 11/2015 Návrh aktivít, termín realizácie aktivít – 08/2015 – príprava projektov Vypracovanie akčného plánu, systému monitorovania, hodnotenia a aktualizácie PHSR – 09/2015 Finančný rámec pre realizáciu PHSR – 09/2015 – výber projektov v súlade s finančno-ekonomickými možnosťami Zapracovanie indikatívneho rozpočtu do programového rozpočtu obce – 08-11/2015 Finalizácia dokumentu – 12/2015 – verejné pripomienkovanie, prerokovanie, posudzovanie vplyvov na ŽP a schválenie PHSR zastupiteľstvom
Financovanie spracovania	Spracovanie PHSR bude bezplatné na základe dobrých vzťahov a dlhodobej spolupráce.

Zdroj: vlastné spracovanie

 1.2     Harmonogram spracovania PHSR

Harmonogram spracovania PHSR obce Prenčov bol odhadnutý na 8 mesiacov, avšak s prácou sa začalo už v roku 2014 zberom potrebných štatistických dát a dotazníkový prieskum „Projekt načúvania“. Nasledovná tabuľka predstavuje stručný harmonogram spracovania podľa jednotlivých častí PHSR.

Harmonogram spracovania PHSR

Termín (2015)

I

II

III

IV

V

VI

VII

VIII

IX

X

XI

XII

Úvod

Analytická časť

Strategická časť

Programová časť

Realizačná časť

Finančná časť

Záver

Zdroj: vlastné spracovanie

Prvým krokom harmonogramu spracovania PHSR bolo zostavenie a schválenie zámeru PHSR obecným zastupiteľstvom. V rámci úvodných príprav bolo iniciované zriadenie riadiacej a pracovnej skupiny. Nasledujúcim krokom bolo zverejnenie informácie o spracovaní PHSR a dotazníka pre občanov v rámci informovanosti verejnosti. Analýza vnútorného a vonkajšieho prostredia a získanie podkladov pre analytickú časť bola nasledujúcim krokom. Ex post hodnotenie PHSR z minulého obdobia bolo nutným procesom pre získanie vstupných informácií do programovej časti. Nasledovalo spracovanie východísk pre strategickú časť a vypracovanie strategickej vízie a formulácia strategických cieľov a opatrení. Následné prerokovanie opatrení na zastupiteľstve a verejnom prerokovaní zavŕšilo proces prípravy strategickej časti, ktorá vyústila do návrhu aktivít a prípravy projektov. Vypracovanie akčného plánu, systému monitorovania, hodnotenia a aktualizácie PHSR je výstupom strategickej a programovej časti PHSR. Finančný rámec pre realizáciu PHSR a výber projektov v súlade s finančno-ekonomickými možnosťami predstavovalo finančnú časť procesu spracovania PHSR spolu so zapracovaním indikatívneho rozpočtu do programového rozpočtu obce. Finalizácia dokumentu predstavovala verejné pripomienkovanie, prerokovanie, posudzovanie vplyvov na ŽP a schválenie PHSR zastupiteľstvom.

Formulár č. Ú 5 – Osnova PHSR

Úvod	Zdôvodnenie zámeru spracovania PHSRHarmonogram spracovania PHSRVýchodiskové koncepčné dokumenty spracovania PHSRHodnotenie predchádzajúceho PHSR
Analytická časť	Analýza vnútorného prostrediaAnalýza externého prostrediaZhodnotenie súčasného stavu územia
Strategická časť	Vízia rozvoja územiaStrategický cieľ
Programová časť	Opatrenia a projekty vrátane ich priradenia k jednotlivým prioritámSúbor ukazovateľov výsledkov a dosahov
Realizačná časť	Východiská a popis úloh jednotlivých partnerov pri realizáciiPopis postupov inštitucionálneho a organizačného zabezpečenia  realizácie PHSRStručný popis komunikačnej stratégieSystém monitorovania a hodnoteniaAkčný plán na obdobie dvoch rokov
Finančná časť	Indikatívny finančný plán na celú realizáciu PHSRModel viaczdrojového financovania jednotlivých projektovSystém hodnotenia a zaraďovania projektov do financovania
Záverečná časť	Schválenie a zverejnenie PHSR.

Zdroj: vlastné spracovanie

 1.3    Východiskové koncepčné dokumenty

 Pri spracovaní Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce Prenčov boli definované ciele a opatrenia v súlade s programovými dokumentmi regionálneho rozvoja národného, regionálneho a lokálneho významu.

Zoznam analyzovaných koncepčných dokumentov
Názov dokumentu	Platnosť dokumentu	Úroveň dokumentu	Zdroj
Národná stratégia regionálneho rozvoja SR (NSRR)	2030	Národná	www.telecom.gov.sk
Program rozvoja vidieka SR	2020	Národná	www.mpsr.sk
Integrovaný regionálny operačný program	2020	Národná	www.mpsr.sk
Operačný program Kvalita životného prostredia	2020	Národná	www.opzp.sk
Operačný program Ľudské zdroje	2020	Národná	www.employment.gov.sk
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja BBSK (PHSR BBSK)	2015	Regionálna	www.vucbb.sk
Územný plán obce	2020	Lokálna	áno

Zdroj: vlastné spracovanie

 1.4    Hodnotenie predchádzajúceho PHSR obce

 Účelom tabuľky je prehľad všetkých zrealizovaných projektov a podporených aktivít v predchádzajúcom období, ktoré boli spolufinancované obcou alebo ich obec financovala sama na konkrétnom území a ich realizácia mala vplyv na ukazovatele výsledku alebo dopadu v hodnotenom PHSR.

Špecifický cieľ č. 1. – Zvyšovanie kapacity ľudského potenciálu – obec Prenčov

Aktuálne údaje:

Aktivita, projekt	Zodpovedná osoba,inštitúcia	Miesto	Dĺžka trvaniav mesiacoch	Termín	Finančná náročnosť	Zdroj	Monitorovacie ukazovatele	REALIZÁCIA
O1- Ozeleňovací projekt celoplošne(potenciálne miesto skládok) – zrealizovaný	OcÚ	Prenčov					13 634,17 €	A
Sídelná zeleň v centre obce	Environmentálny fondProgram obnovy dediny	r. 2009	3.676,- €	Obec Prenčov	3.500,- €	SAŽP BB
Obecné kompostovisko	Environmentálny fondProgram obnovy dediny	r. 2007	100.000,-	Obec Prenčov	96.000,-	SAŽP BB	3 186,62 €132,77 €= 3 319,39 €
Prenčov – Ružová dedina	Fond sociálneho rozvoja	r. 2006	200.000,-	Obec Prenčov	200.000,-	Regionálna kancelária FSR BB	6 638,78 €
O1- Spolkový dom	OcÚ	Prenčov	9	2010-2011	405 782,00 €	PRV SR2007-2013	Počet užívateľov	A
O2- Stredisko lokálneho trhu práce	OcÚ	Prenčov	43	2011-2015	205 279,66 €	ÚPSVaR B.Štiavnica	87	A
O2- Podnikateľský inkubátor	MR Južné Sitno	Prenčov	10	2005	1.500000,-	Grant	Počet užívateľov	N

Špecifický cieľ č. 2. – Zvýšenie ekonomickej stability mikroregiónu  – obec Prenčov

Aktuálne údaje:

Aktivita, projekt	Zodpovedná osoba,inštitúcia	Miesto	Dĺžka trvaniav mesiacoch	Termín	Finančná náročnosť		Možné zdroje	Monitorovacie ukazovatele	REALIZÁCIA
Separovaný zber + stredisko separovaného zberu	MR Južné Sitno	Obce MR Južné Sitno	12	2004- 2005	2.000000,-		Gran + vlastné zdroje	Počet občanov zapojených do sep. zberu	Separácia zabezpečená iným spôsobom, zvozom na zberný dvor do BŠ
čistenie lúk a pasienok	RD Sitno Prenčov	Prenčov, Beluj	36	2005- 2008	15.000000,-		Grant + úvery + vlastné zdroje		Zrealizované
Výrobňa kŕmnych zmesí	RD Sitno Prenčov	Beluj	12	2009	2.000000,-		Grant  + vlastné zdroje		Vybudovaná sušiareň krmovín
Výroba drevných štiepok	RD Sitno Prenčov	Prenčov	36	2005-2008	15.000000,-		Grant
Centrálne vykurovanie, drevo – plyn + zateplenie budov (ZŠ, MŠ, OcÚ, KD)	OcÚ	Prenčov	2	2015	76 014,41€4 000,76 €		MPRV SR ROPVl. zdroje	Množstvo ušetrenej energie	123 167,17 €
	Envirofond			2004	43 152€
Malá vodná elektráreň	OcÚ	Prenčov	6	2005	500.000,-				N
Zvýšiť stav oviec	RD Sitno Prenčov	Beluj, Prenčov	12	2006-2007	Stádo – 1.000000Dojárne –1.500000,-Ovčín – 5.000000,-		Grant + vlastné zdroje		nerealizované
Zvýšenie množstva a kvality objemových krmovín	RD Sitno Prenčov	Beluj, Prenčov	9	2005	2.000000,-		Grant + vlastné zdroje		ano
Rozvoj chovu oviec	RD Sitno Prenčov	Beluj, Prenčov	12	2006-2007	6.000000		Grant + vlastné zdroje	Počet kusov, produkcia ks/deň	nerealizované
Dobudovanie výrobnej časti v mäsovýrobe – zrealizované	Mäsovýroba a.s.	Prenčov	24	2005-2007	1.000000,-		Grant + vlastné zdroje	Počet zamestnancov	A
Rekonštrukcia ustajňovacích zariadení na voľné ustajnenie	RD Sitno Prenčov	Prenčov,Sv. Anton,	6	2006		2.000000,-	Grant + vlastné zdroje  úver		zrealizované
Rekonštrukcia dojacich zariadení – dojárne	RD Sitno Prenčov	Prenčov, Sv. Anton, Beluj	6	2008		6.000000,-	Grant + úver + vlastné zdroje		Chov dojníc na produkciu mlieka zrušený
Obnova strojového parku	RD Sitno Prenčov	Prenčov	24	2006-2008		15.000000,-	Grant + úver		ano
Rekonštrukcia KD – I. etapaII. etapa – zrealizované	OcÚ	Prenčov						659 060,53 €	A
Modernizácia kultúrneho domu na kultúrno-informačné centrum	Predsvtupový fond EUProgram „SAPARD“Štátny rozpočet SR-preplatenie DPH	7/20041/2005	12.735.517,-	Novstav Banská Bystrica		9.637.899,-1.852.881,-	Agentúra SapardBratislavaMF SRBratislava	319 919,64 €61 504,38 €41 317,70 €=422 741,72 €	zrealizované
Komunitné centrumToto bolo z FSR preveriť sumu	Fond sociálneho rozvoja	r. 2005	805.093,-	ObecPrenčov		805.093	ÚPSVaR Banská Štiavnica	26 724,19 €	zrealizované
Vybudovanie multifunkčného Komunitného centra v obci Prenčov		2014 – 2015(9 mes.)	199 114,89 €10 479,73 €			MPRV SR (ROP)Vl. zdroje			zrealizované
Projektová dokumentácia odkanalizovania obce	OcÚ	Prenčov						630 725,38 €	A
Malé domové čistiarne odpadových vôd	Environmentálny fond	r. 2007	3.150.000	COMBINBanská Štiavnica s.r.o.		3.000.000,-	Environmentálny fond MŽP SR Bratislava	99 581,76 €4 979,08 €=104 560,84
Malé domové čistiarne odpadových vôd	Environmentálny fond	r. 2008	2.100.000	COMBINBanská Štiavnica s.r.o.		2.000.000,-	Environmentálny fond MŽP SR Bratislava	66 387,84 €3 319,39 €= 69 707,23 €
Malé domové čistiarne odpadových vôd	Environmentálny fond	r. 2009	88.305,- €	COMBINBanská Štiavnica s.r.o.		84.100,- €	Environmentálny fond MŽP SR Bratislava
Prenčov – Kanalizácia a ČOV	Environmentálny fond	r. 2015	120 000 €6 315,79 €	COMBIN
		r. 2014	200 000 €10 526,32€	COMBIN
		r. 2013	33 824 €1 691,20€	COMBIN
Rekonštrukcia miestnych komunikácií I. etapa – zrealizovanéII. etapa	OcÚ	Prenčov						709 087,32 €	Zrealizované komplexná rekonštrukcia100% existujúcich ciest + vybudované nové…… m2
Rekonštrukcia miestnej komunikácie a chodník	Predsvtupový fond EUProgram „SAPARD“Štátny rozpočet SR-preplatenie DPH	2004 – 2005(7 mes.)	7.820.125,-	COMBIN Banská Štiavnica s.r.o.		6.575.525,-971.146,-	Agentúra SapardBratislavaMinisterstvo financií SRBratislava	218 267,44 €32 236,14 €Sum, 259 580,60€
Revitalizácie verejných priestranstiev obydlí MRK v obci Prenčov		2014 – 2015(15 mes.)	388 237,43 €20 433,55 €			MPRV SR (ROP)Vl. zdroje		408 670,98 €
Rekonštrukcia miestnej komunikácie	Štátny rozpočet	r. 2008	700.000,-	Obec Prenčov		700.000,-	Ministerstvo financií SR	23 235,74€
Dobudovanie chodníkov v obci Prenčov							Vl. zdroje	13 000€4 600 €
Rekonštrukcia  školských prevádzok	OcÚ	Prenčov	2	2015		103 202,99€10 834,87 €	MPRV SR ROPVl. zdroj	126 637,86 €	MŠ zrealizované
	Modernizácia kuchyne					12 600€			zrealizované

Špecifický cieľ č. 3 – Vytváranie podmienok pre vznik nových odvetví – obec Prenčov

Aktuálne údaje:

Aktivita, projekt	Zodpovedná osoba,inštitúcia	Miesto	Dĺžka trvaniav mesiacoch	Termín	Finančná náročnosť	Možné zdroje	Monitorovacie ukazovatele	REALIZÁCIA
Múzeum živých remesiel zriadenie, rekonštrukcia mlyna	OcÚ	Prenčov	12	2009-2011	10.000000,-	Grant EÚ	Počet návštevníkov	Čiastočne remesel. dom
Revitalizácia verejných priestranstiev a prvky drobnej architektúry (započítané v Rekonštrukcia miestnych komunikácií)	OcÚ	Prenčov	15	2014 – 2015		MPRV SR ROPVl. zdroje		A
Rekonštrukcia kultúrnej pamiatky obce – Súsošie kalvárie					13 010€690 €	MK SRVl. zdroje
Poskytovanie ubytovania pre vidiecky turizmus	RD Sitno Prenčov	Prenčov		2010-2011	405 782,00 €	PRV SR 2007-2013	21	A
Stredisko sociálnych služieb	OcÚ	Prenčov	36	Od 2011 zápis do Registra, dot. od 2013	386 319,32	MPSVaR SRVl. zdroje	32	A
Sociálny taxík – zrealizované v obci Prenčov	OcÚ	Prenčov	2	Od 2015	9 000 €5 490 €	MPSVR SRVl. zdroje	Počet prepravovaných osôb	A

 2      ANALYTICKÁ ČASŤ

Analytická časť PHSR prináša komplexné zhodnotenie a analýzu východiskovej situácie – aktuálneho stavu, v akom sa obec nachádza. Analytická časť PHSR zároveň obsahuje i odhad budúceho možného vývoja a prípadné riziká vo väzbe na relevantné stratégie. Analýza informácií, databáz, kvantitatívnych a kvalitatívnych dát odhaľuje i vnútorný potenciál územia a limitujúce faktory rozvoja obce.

S cieľom naplnenia vyššie uvedeného účelu analytickej časti, spracoval riadiaci tím analýzu vnútorného a vonkajšieho prostredia. Komplexná analýza aktuálneho stavu bola zostavená na základe informácií dostupných z relevantných zdrojov a databáz. Zoznam použitých dát je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka č. A 1 – Zoznam použitých kvalitatívnych a kvantitatívnych dát

Zoznam použitých kvantitatívnych  a kvalitatívnych dát
Oblasť dát /téma	Zdroj dát	Webová stránka
Demografia	Štatistický úrad SR	http://www.statistics.sk/
	Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny	http://www.upsvar.sk/
	http://www.vucbb.sk
	Obecná databáza	N/A
Bývanie	Štatistický úrad SR	http://www.statistics.sk/
	Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny	http://www.upsvar.sk/
	BBSK	http://www.vucbb.sk
	Obecná databáza	N/A
Školstvo a vzdelávanie	Štatistický úrad SR	http://www.statistics.sk/
	Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny	http://www.upsvar.sk/
	BBSK	http://www.vucbb.sk
	Obecná databáza	N/A
Zdravotníctvo	BBSK	http://www.vucbb.sk
	Obecná databáza	N/A
Sociálna starostlivosť	Štatistický úrad SR	http://www.statistics.sk/
	Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny	http://www.upsvar.sk/
	Obecná databáza	N/A
Ekonomická situácia	Štatistický úrad SR	http://www.statistics.sk/
	Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny	http://www.upsvar.sk/
	TTSK	http://www.vucbb.sk
	Obecná databáza	N/A
Technická infraštruktúra a vybavenosť	Ministerstvo životného prostredia SR	http://www.minzp.sk/
	Štatistický úrad SR	http://www.statistics.sk/
	Obecná databáza	N/A

Zdroj: vlastné spracovanie

2.1    Analýza vnútorného prostredia

2.1.1   Základná charakteristika obce

Kód obce	517178
Názov okresu	Banská Štiavnica
Názov kraja	Banskobystrický
Štatút obce	Obec
PSČ	969 73
Telefonické číslo	045 / 672 62 44
Prvá písomná zmienka o obci (rok)	1 266
Nadmorská výška stredu obce v m	298
Celková výmera územia obce (m2)	24 501 524
Počet obyvateľov (r. 2014)	664
Hustota obyvateľstva na km2	27

Zdroj: štatistika

2.1.2   História obce

Obec Prenčov sa nachádza v Štiavnických vrchoch, neďaleko vrchu Sitno. Obec je situovaná v údolí rieky Štiavnica. Krajina a sídelná štruktúra okolia Banskej Štiavnice je pre svoje historické a kultúrne kvality zaradená do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Územie bolo obývané už do doby bronzovej.

Prvá zmienka o obci Prenčov sa spomína v písomnostiach už v roku 1266. Obec sa objavuje pod menom Princh, čo je odvodené od mena lokátora územia stredovekej osady.

V minulosti život ľudí v obci nebol ľahký. Väčšinou sa venovali poľnohospodárstvu, práci v lese, kováčstvu, mäsiarstvu, hrnčiarstvu a mlynárstvu.

Práve mlynárstvo  bolo jedným z najdlhšie udržiavaných remesiel. Udržalo sa od 14. storočia až do roku 1950, kedy bolo zakázané živnostníctvo.V našej obci sa v minulosti nachádzali tri mlyny. Z nich sa do súčasnosti zachoval iba jeden – valcový mlyn.

Dôležité bolo aj roľníctvo. Až do polovice 19. storočia sa na oranie používal ako nástroj „orací hák“, ktorý bol vlastne polo-železným pluhom. Najviac pestovanými obilninami bola pšenica, raž, jačmeň a ovos.

Koncom 19. storočia  bolo v obci Prenčov rozšírené paličkovanie čipiek a výroba hrnčiarskeho riadu zo škriabavým dekórom, veršovanými nápismi a s ľudovými motívmi.  V okolí Prenčova sa nachádzali viaceré hliniská, z ktorých sa hlina vozila aj do Banskej Štiavnice. Tu  sa z nej vyrábali fajky Zacharky, ktoré sa stali známe nielen v Rakúsko – Uhorsku, ale aj na celom svete. Pre nezáujem o hrnčiarske výrobky museli remeselníci prácu zanechať a živiť sa nádenníckou prácou.

Okolie Sitna bolo obývané už v praveku. Praveké hradisko zaberá vrcholovú časť Sitna, chránenú z troch strán strmým bralom. Ľud lužickej kultúry vybudoval tu počas neskorej doby bronzovej (1000 r. pred n. l.)  mohutné valové opevnenie. Našli sa tu keramické črepy, hlinené presleny, kamenné žarnovy, bronzové predmety a šperky.

Spečený val je predhistorické opevnenie, tiahnúce sa v severo -južnom smere od Sitna po Hrebeňoch západného brehu Hrona a Ipľa popri Dekýši, Jabloňovciach a Pečeniciach cez Súdovce, Žemberovce, Kováčovské kopce až k Dunaju a pokračuje aj na maďarskej strane. Na území Slovenska má dĺžku 60 km. Písomné sú výskumy tohoto opevnenia doložené už z roku 1876 (Romer) a 1878 (Henslzman). Skúmal ho aj kňaz, národný dejateľ a vedec Andrej Kmeť ktorý ho nazýval ”rimanskou cestou”. Účelom valu bolo oddeľovať územia dvoch znepriatelených národov a zabrániť invázií do priestorov obývaných iným etnikom (konštrukcia valu je orientovaná na obranu z východného smeru). Val vznikol v dobe bronzovej a zanikol v období medzibronzovou a železnou dobou (okolo r. 600 pred n. l.). Veľmi zaujímavý je aj úsek zachovanej dláždenej odnože Jantárovej cesty z rímskych čias, ktorá prebieha v blízkosti Spečeného valu južnou časťou Štiavnických vrchov. Podľa niektorých prameňov obe historické technické diela spolu úzko súvisia.

Stredoveké osídlenie z 13-16. st.   možno sledovať na terasách Sitna v podobe štvorcových jám.  O vzniku gotického kamenného hradu, z ktorého zvyšky zrúcanín sa nachádzajú na nižšom výbežku Sitna, niet  historických správ. Pravdepodobne vznikol na ochranu cesty vedúcej do banskej oblasti. Spomína sa až  v 16. stor,  keď  r. 1548 hrad dobýjalo kráľovské vojsko, lebo jeho majiteľ lúpežný rytier  Balassa ohrozoval banské mestá. Zaujali ho cisárske vojská a opevnenie zosilnili proti Turkom. Zač. 18. stor. hrad obsadili  kuruci,  ktorí ho úplne zničili.. Dnes sú viditeľné len časti základov a obvodového muriva.

História kráľovsko-cisárskej poštovej cesty, ktorá prechádzala i územím Slovenska, siaha až do obdobia tureckých vojen. Po porážke uhorského kráľa Ľudovíta II. v bitke pri Moháči (1526) sa tureckým vojskám otvorila cesta i na naše územie, zaberali však len južné časti Slovenska, pretože na  boj v horách neboli zvyknutí. Keď na uprázdnený uhorský trón nastúpil Ferdinand I. Habsburský (1526 – 1564), chýbalo mu spojenie medzi Viedňou a mestami v  ornom Uhorsku a Sedmohradsku. Poveril preto hlavného kráľovského poštmajstra Mateja Taxisa vypracovaním projektu poštovej cesty na trase Viedne – Sibiu pre časť z Bratislavy. Magna Via viedla z Viedne cez Bratislavu – Trnavu – Prievidzu – Ružomberok – Poprad – Levoču – Prešov – Košice – Sobrance na Ukrajinu, do Maďarska a končila v Rumunsku. Bola to najdlhšia poštová cesta vôbec, merala vyše 1 000 km (496 na Slovensku) a prechádzala 56 stanicami.

Hospodársky život Hontianskej župy ovplyvnila od 12. storočia nemecká kolonizácia. Nemeckí kolonisti ťažili zlato a striebro v oblasti Banskej Štiavnice, Banskej Belej, Pukanca a čiastočne aj Krupiny. Tieto mestá mali od 13. storočia štatút slobodných kráľovských miest. Vpád Turkov v rokoch 1552-1711 spôsobil veľké hmotné škody a pokles obyvateľstva. Od začiatku 17. storočia bola Hontianska župa poznačená aj stavovskými povstaniami a reformnými a protireformnými hnutiami. Severná časť Hontu je vďaka bohatým náleziskám drahých kovov od najstarších čias známa ako banícka oblasť a neskôr stredisko remesiel a priemyslu.

Najvýznamnejším centrom ťažby drahých kovov v Honte, ale i v strednej Európe sa stala Banská Štiavnica s okolitými osadami – Hodruša, Štiavnické Bane, Banky, Banská Belá. Nepravidelný pôdorys Banskej Štiavnice a okolitých osád je spôsobený osídľovaním priameho okolia ložísk, ktorého súčasťou sú haldy, pingy a štôlne. V 17. a 18. storočí bol v štiavnickom ťažobnom revíri vybudovaný dômyselný vodohospodársky systém vyšetridsiatich vodných nádrží zvaných tajchy, ktoré dnes pôsobivo dotvárajú krajinu. Tajchy spája 130 km dlhá sústava prívodných jarkov. Na začiatku 18. storočia hlboko poklesla ťažba drahých kovov v Banskej Štiavnici. Zlé existenčné podmienky poddaných boli príčinou ich migrácie do iných oblastí Uhorska, do Novohradu a najmä na Dolnú zem. Župa bola zároveň dosídlovaná obyvateľmi zo severnejších regiónov. Od polovice 18. storočia sa konsolidoval spoločenský život, rozvíjali sa remeslá a obchod a oživovali opustené sedliacke hospodárstva, v južnejších častiach regiónu vznikali feudálne veľkostatky.

2.1.3   Prírodné podmienky

2.1.3.1   Geologické pomery

Geologický substrát obce je tvorený neovulkanitmi – prevažne pyroklastikami andezitov a andezitmi vitrofyrickými záverečnej fázy, amfibolicko-biotitickými a dacitmi II. fázy a pyroxenickými andezitmi II. fázy. Kvartér predstavujú nesúvislé plytké stráňové a podstráňové sedimenty, ktoré sú v katastri obce doplnené plošinovými a stráňovými sedimentami polygénneho pôvodu.

2.1.3.2   Geomorfologické pomery

Z hľadiska geomorfologického možno územie označiť za vulkanickú blokovú štruktúru Slovenského stredohoria. Doliny potokov sú hlboké v tvare písmena V, bez nivy, alebo so slabo vyvinutou nivou. Takmer celá oblasť má vrchovinový reliéf, ktorý prechádza do pahorkatiny a reliéfu eróznych brázd.

Územie patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasti Slovenské stredohorie, celku Štiavnické vrchy.

Nadmorská výška sa pohybuje od 263 metrov nad morom  do 657 metrov nad morom. Výmera katastra je 2450 ha.

2.1.3.3   Pedologické pomery

Takmer celé územie pokrývajú kambizeme nasýtené  a nenasýtené, ktoré možno charakterizovať ako pôdy stredne skeletnaté (najmä vo vyšších nadmorských výškach). Majú dobrú, až priemernú zásobu živín a patria medzi vhodné pôdy pre pestovanie lesa, ale sú tiež perspektívne pre poľnohospodárstvo, najmä pre TTP. Sprievodne sa vyskytujú rankre a kambizeme oglejené. Z pôdnych druhov prevládajú pôdy hlinité, miestami piesočnato-hlinité.

2.1.3.4   Hydrologické pomery

Hydrografia územia je do značnej miery daná klimatickými pomermi. Závisí hlavne od množstva zrážok, ktoré spadnú na danom území. Hlavnými zásobovateľmi povrchových tokov v tomto regióne sú zrážkové vody a vody z topiacich sa snehov. Zo všetkých zrážok, ktoré spadnú v tejto oblasti, vplyvom klimatických pomerov a čiastočne geologického substrátu, 1/3 odteká. Celkový charakter Štiavnických vrchov podmienil vznik radiálnej riečnej siete. Povrchové toky tejto oblasti patria k dvom povodiam, a to povodiu Hrona a Ipľa.  Obcou tečie potok Štiavnička v smere od Banskej Štiavnice do Hontianskych Nemiec. V roku 2002 v rámci programu Život na vidieku bol v obci vybudovaný menší rybník.

2.1.3.5   Klimatické pomery

V území prevláda horská klíma chladná, mierne teplá a teplá, podľa nadmorskej výšky územia. Priemerná ročná teplota vzduchu je od 5,5 ^oC do 8 ^oC. Priemerné ročné zrážky sú od 900 mm na Sitne do 650 mm v južných častiach katastrálnych území. Priemerná oblačnosť je okolo 62%. Počet jasných dní je približne 48 do roka a počet zamračených dní asi 125. Územie patrí k málo veterným.

Sledované územie je súčasťou veľkoplošného chráneného územia CHKO Štiavnické vrchy (ďalej len CHKO), ktoré bolo vyhlásené v roku 1979 za účelom ochrany a zveľaďovania prírody a prírodných hodnôt aj v nadväznosti na cenné kultúrne pamiatky a osobitne na pamiatky vývoja banskej techniky, ktoré sa nachádzajú v tejto lokalite. CHKO má rozlohu 77 630 ha a v podstate kopíruje orografický celok Štiavnické vrchy. Zo severozápadu je CHKO ohraničené riekou Hron. Juhovýchodnú hranicu tvoria hranice lesných komplexov. CHKO sa rozprestiera na území šiestich okresov, dvoch krajov a je to najväčšie CHKO na území Slovenska.

2.1.3.6   Rastlinstvo a živočíšstvo

Podľa mapy pôvodnej vegetácie sa na celom území rozprestierali dubovo-hrabové lesy, spolu s dubom cerovým. Ostrovkovite sa vyskytovali kvetnaté bukové a jedľové lesy na severne exponovaných svahoch. Na údolia potokov sa viazali jaseňovo-brestovo-dubové  a jelšové lužné lesy. Súčasné lesné porasty zhruba zodpovedajú svojím druhovým zložením pôvodnej vegetácii. Na územiach s miernejším sklonom sa dnes nachádzajú lúky a pasienky, ktoré sčasti postupne sukcesne zarastajú. Výskyt živočíchov je viazaný na jednotlivé rastlinné spoločenstvá. Možno povedať, že na väčšine územia je zastúpené živočíšstvo listnatých lesov.

2.1.3.7   Ochrana prírody

Celé riešené územie leží v CHKO Štiavnické vrchy. Činnosť človeka je tu značne obmedzovaná. Na druhej strane ale predstavujú tieto časti prírody významné bohatstvo, ktoré je potrebné zachovať pre budúce generácie.

2.1.3.8   Fauna a flóra

Štiavnické vrchy sú v rámci Západných Karpát posunuté k juhu, čo sa prejavuje aj v zložení fauny. Na celom území prevažuje lesná fauna, ktorú na južne exponovaných svahoch a bralách nahradili teplomilné panónske druhy. Z veľkých cicavcov, ktoré zahŕňajú celú škálu poľovnej zveri mierneho pásma, treba spomenúť – daniela škvrnitého a muflóna obyčajného, ktoré sa vyskytujú hlavne v západnej časti územia. Oblasť Sitna bola kedysi známou srnčou rezerváciou s kapitálnymi trofejovými srncami. Dnes srnčiu zver vytláča jelenia zver. Osobitnú pozornosť si zasluhuje naša najväčšia mačkovitá šelma – rys ostrovid, ktorý sa vyskytuje takmer na celom území, no najpriaznivejšie podmienky má v málo navštevovaných severných oblastiach. V starších lesných porastoch sa vyskytuje aj mačka divá, jazvec obyčajný, tchor obyčajný. Po dlhšom čase sa opäť udomácnil medveď hnedý, ktorý sa rozšíril z Kremnických vrchov. Z drobných zemných cicavcov treba spomenúť hmyzožravce – bielozúbka krpatá, bielozúbka bielobruchá, piskor malý. Množstvo opustených štôlní sa stalo domovom značného počtu netopierov. Z početného vtáctva si osobitnú pozornosť zasluhujú dravce, ktorých prítomnosť druhov a výskyt sa prísne tají vzhľadom k častému vykrádaniu hniezd pytliakmi a rušením ich vývoja pozorovaním. Z kurovitých vtákov treba spomenúť jariabka hôrneho a v severnej časti bol zaznamenaný výskyt tetrova obyčajného. Žijú tu všetky naše jašterice a aj všetky druhy hadov  Z obojživelníkov sa tu vyskytuje salamandra škvrnitá, rosnička zelená, ropucha obyčajná  a ropucha zelená.

2.1.3.9   Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo

Kvalita poľnohospodárskej pôdy v území je priemerná. Celkovo väčšiu časť územia  tvorí kategória pôd vhodných pre trvalé trávnaté porasty (TTP). Na území sa nachádza dostatok poľnohospodársky využiteľnej pôdy. Preto tu môže nájsť svoje uplatnenie tak intenzívne poľnohospodárstvo, ako aj agroturistika na báze malých fariem. V katastri obce sa eviduje orná pôda, chmeľnica, záhrada, ovocný sad, trvalý trávny porast, lesný pozemok, vodná plocha, zastavaná plocha a nádvorie, a ostatná plocha

Tabuľka č.  2.1.3.9 A

Výmera v ha
Názov obce	Poľnohos. pôda	Lesné pozemky	Vodné plochy	Zastavaná plocha	Ináplocha	Výmera celkom
Prenčov	1 073	1 261	31	70	15	2 450

2.2   Hospodárske využitie územia 

        Priemyselná výroba v okrese Banská Štiavnica je sústredená do jedného centra do B. Štiavnice.

Najväčšími zamestnávateľmi občanov z obce Prenčov sú nasledovné firmy a organizácie:

• Štiavnické strojárne s.r.o. Banská Štiavnica –  výroba ložísk pre mosty a bane
• Combin Banská Štiavnica spol. s.r.o. – stavebné práce
• SIMKOR s.r.o. Banská Štiavnica – stavebné práce
• DIVIDEND MANUFACTURING a.s. Banská Štiavnica  – výroba kožených sedačiek
• RANSAN spol. s.r.o. Banská Štiavnica – textilný priemysel
• Mliekáreň š.p. Banská Štiavnica
• Pekáreň Antol Anton

V obci najväčšími zamestnávateľmi sú Roľnícke družstvo Sitno Prenčov, ktoré sa zaoberá veľkochovom hovädzieho dobytka. Určitý počet ľudí zamestnáva aj Základná škola 1. a 4. s materskou školou, Seniorpark (sociálne zariadenie), 2 predajne potravín a rozličného tovaru, zelovoc, 2 pohostinstvá,  obecný a poštový úrad. Podnikateľské aktivity sú rozvinuté v oblasti stolárstva, zámočníctva, autodopravy a pohostinstva.

2.3    Životné prostredie

     2.3.1   Ovzdušie

Imisný zásah z lokálnych, miestnych a najmä diaľkových zdrojov znečistenia zapríčiňujú  zhoršený zdravotný stav lesov Štiavnických vrchov. Znečistenie ovzdušia z lokálnych kúrenísk v obci je nepriaznivejšie počas zimy. Porovnaním z celoslovenskou situáciou je ovzdušie v okrese Banská Štiavnica najmenej zasiahnutá imisiami a  v obci je hodnotená ako priaznivá.

Tab. 2.3.1 A  Množstvo emisií zo stacionárnych zdrojov v územnom členení za okresy za rok 2010

Okres	Emisie  (t/rok)				Merné územné emisie (t/rok . km2)
	tuhé látky	SO2	Nox	CO	tuhé látky	SO2	Nox	CO
Banská Bystrica	1016	1904	1520	1898	1,256	2,354	1,879	2,346
Banská Štiavnica	164	174	48	405	0,590	0,626	0,173	1,457
Žarnovica	419	160	147	982	0,984	0,376	0,345	2,305
Žiar nad Hronom	899	2761	492	11931	1,690	5,190	0,925	22,427
Slovensko	66977	224199	86665	192218	1,4	4,6	1,8	3,9

2.3.2   Ochrana vôd

Znečistenie vodných tokov a najväčšieho potoka v území Štiavničky  je zapríčinené vypúšťaním domových odpadových vôd bez prečistenia. V roku 2007 obec získala finančné prostriedky na vybudovanie 20 domových čističiek. V obci je vybudovaný celoobecný vodovod a kanalizácia na dažďovú vodu.

2.3.3   Odpady

V obci je zavedený separovaný zber. V obci sú celoročne umiestnené kontajnery na staré šatstvo, papier, plasty, sklo a tetrapaky.  Okrem toho sú plasty pravidelne raz v miesiaci zberané od občanov  a následne odvezené na zberný dvor Technických služieb v Banskej Štiavnici. Papier si zberajú deti zo základnej školy. Takmer všetky domácnosti majú svoje nádoby na odpad, ktoré sú každý druhý týždeň vyvážané Technickými službami mesta Banská Štiavnica. V roku 2007 obec získala finančné prostriedky na vybudovanie kompostoviska.

2.4    Demografia

K 31. 12. 2014 žilo na území obce celkom 664 obyvateľov.  V rámci celkového počtu obyvateľov, predstavujú ženy 51,66 % a muži 48,34 %.

Rozdelenie obyvateľstva podľa pohlavia
Muži	321
Ženy	343
SPOLU	664

Rozdelenie obyvateľstva podľa pohlavia

Zdroj: Štatistický úrad SR

Z celkového počtu obyvateľov žijúcich v obci bolo v roku 2013 v predproduktívnom veku 89 obyvateľov, čo predstavovalo 13,5 %, 421 obyvateľov bolo v produktívnom veku, čo predstavovalo 63,88 % a 149 obyvateľov v poproduktívnom veku, čo predstavovalo 22,61 %.

2.4.1   Vekové kategórie v obci

Rok			2004	2005	2006	2007	2008	2009	2010	2011	2012	2013
Obyvateľstvo spolu			625	632	627	624	617	619	605	607	635	659
Predproduktívny vek			113	112	103	96	97	95	86	90	86	89
		muži	195	202	206	200	201	204	211	228	237	220
Produktívny vek		ženy	194	198	200	199	194	199	196	214	222	201
		spolu	389	400	406	399	395	403	407	442	459	421
Poproduktívny vek			123	120	118	129	125	121	112	75	90	149

Zdroj: Štatistický úrad SR

 2.4.2   Prirodzený prírastok/úbytok, migrácia – demografické saldo

Prenčov	Narodení	Zomretí	Prisťahovalí	Vysťahovalí	Saldo
2004	4	9	52	15	32
2005	10	11	12	4	7
2006	5	6	6	10	-5
2007	5	4	7	11	-3
2008	9	13	8	11	-7
2009	4	11	13	4	2
2010	5	10	9	18	-14
2011	6	2	13	2	15
2012	2	3	42	13	28
2013	9	6	32	11	24

Zdroj: ŠÚ SR, Stav a pohyb obyvateľstva BBSK roky 2004-2013

2.4.3   Vierovyznanie v obci

Vierovyznanie	Rímskokatolícke	Gréckokatolícke	Evanjelické	Bez vyznania	Ostatné	Nezistené
Počet obyvateľov	453	0	158	25	0	20

Zdroj: Štatistický úrad SR

 

Najvyšší počet obyvateľov v obci je rímskokatolíckeho vyznania, a to 68,74 %. Okrem rímskokatolíckeho vyznania je v obci zastúpené aj evanjelické vierovyznanie 23,97 %.

2.4.4   Národnostné zloženie v obci

Národnosť	slovenská	maďarská	rómska	česká	ostatné
Počet obyvateľov	556	0	2	1	37

Zdroj: Štatistický úrad SR

 

V obci je najviac zastúpená slovenská národnosť, a to až vo výške 84,37 %.

2.4.5    Miera nezamestnanosti

Rok	2010	2011	2012	2013	2014
Miera nezamestnanosti	19,6%	22,26%	26,25%	25,99%	16,99%

 

2.4.6   Kultúrno-spoločenský život v obci

V obci Prenčov  majú tradície rôzne podujatia, ktoré sa viažu na určité obdobie v roku. Prehľad týchto pravidelných podujatí poskytuje nasledujúca tabuľka.

(Zdroj: Obecné štatistiky)

Tabuľka kultúrno-spoločenských podujatí v obci
Mesiac	Podujatie	Organizátor
január	Ples	Obec. H. Kollárová
	Novoročný koncert	Obec
marec	Oslobodenie obce	Obec
apríl	Divadelné predstavenie	Obec, FS
máj	Deň matiek	Obec, Základná škola
	Pálenie vatry spojené s varením guľášu	Obec
jún	Rozprávková dedinka	Obec, MR Južné Sitno
	Futbalový turnaj	TJ Štart Prenčov
august	Ľudový festival „Podsitnianske dni hojnosti „	Obec, miestni podnikatelia, Klub dôchodcov, FSk Prenčovan
október	Mesiac úcty k starším, jubilanti	Obec, FS Prenčovan
december	Verejné stretnutie s občanmi s vianočnou kapustnicou	Obec

Zdroj: Obec

2.5    Bytová otázka

V tabuľke je popísaná  súčasná štruktúra bytových a rodinných domov v obci. V obci Prenčov majú najväčšie zastúpenie rodinné domy vo vlastníctve fyzických osôb.

Domový a bytový fond
Druh	Rodinné domy	Bytové domy	SPOLU
Domov spolu	158	7	165
Trvale obývané domy	155	7	162
Vlastníctvo bytové družstvo	0	3	3
Vlastníctvo obec	1	4	5
Vlastníctvo FO	155	0	155
Vlastníctvo PO	2	0	2
Vlastníctvo ostatné	0	0	0
Neobývané	3	0	3

Zdroj: Obecné štatistiky

2.6   Ekonomika

Obec Prenčov disponuje majetkom uvedeným v nasledujúcej tabuľke.

Majetok obce
Druh	Nadobúdacia hodnota	Posledná účtovná hodnota
Obecný úrad	24824,59	266217,62
Kultúrny dom	41284,52	595654,79
Materská škola	49961,48	116206,28
Základná škola	240799,30	179353,63
Dom smútku	29159,28	29159,28
Senior park	951570,56	754 789,44
Bytové domy	859847,17	790536,39
Požiarna zbrojnica	10822,81	454449,70
Športový areál	27478,29	79862,27

Zdroj: Obecné štatistiky

Vo verejnej správe v rámci obce Prenčov pracuje33 zamestnancov, z čoho je 25 žien. Prehľad štruktúry týchto zamestnancov je v nasledujúcej tabuľke.

Počet zamestnancov vo verejnej správe
Druh	muži	ženy
obecný úrad	1	5
ZŠ a MŠ	1	8
Senior park	1	10
iné	5	2
SPOLU	8	25

Zdroj: Obecné štatistiky

Na území obce sa nachádzajú podnikateľské subjekty aj mimovládne organizácie. Najvýznamnejšie z nich sú uvedené nasledovných tabuľkách. V prílohách PHSR sa nachádzajú formuláre č. A20 Evidencia podnikateľských subjektov a č. A21 Evidencia mimovládnych organizácií. V uvedených formulároch sú podrobné informácie o týchto subjektoch.

(Zdroj: Obecné štatistiky)

Tabuľka č. A 20

Evidencia podnikateľských subjektov v obci
P.č	Názov Subjektu	Adresa/ kontakt	Oblasť  podnikania	Počet zamestnancov
	RD SITNO Prenčov a.s.	969 73  Prenčov č. 260	poľnohospodárstvo	50
	Potraviny MIX Miroslava Koreňová	969 73  Prenčov č. 39	maloobchod	1
	Zelovoc Anna Labudová	969 73  Prenčov č. 38	maloobchod	1
	Mäsovýroba Prenčov s.r.o.	969 73  Prenčov č. 173	potravinárstvo	5
	Zuzana Poliaková Osvaldová	969 73  Prenčov č. 67	maloobchod	1
	Cukráreň Monika Buzalková	969 73  Prenčov č. 186	maloobchod	1

Zdroj: Obecné štatistiky

Tabuľka č. A 21

Evidencia mimovládnych organizácií v obci
P.č	Názov	Adresa/kontakt	Zástupca organizácie
	OZ Artkruh	Prenčov 60	Martin Gavalier
	Mikroregión Južné Sitno	Prenčov 300	RNDr. Ľubica Kuková
	Región Sitno	Prenčov 300	Stanislav Neuschl
	MO MS Prenčov	Prenčov 300	Janka Bačíková
	OZ Zlatá cesta	Prenčov 300	Mgr. Alena Ciglanová
	TJ Štart Prenčov	Prenčov 300	Dominika Ečeková

Zdroj: Obecné štatistiky

2.7   Vybavenosť obce

 Sociálna a zdravotnícka infraštruktúra

            Sociálnu a kultúrnu infraštruktúru v obci tvorí futbalový štadión, multifunkčné ihrisko, dva kostoly s kaplnkou.V obci je základná škola 1. a 4. ročník s materskou školou.V obci je vybudovaný kultúrny dom s kongresovým centrom a kuchyňou. V budove sa nachádza ja digitalizovaná knižnica a tiež kadernícky salón. V obci je postavené sociálne zariadenie „SeniorPark“ s celodennou starostlivosťou. Zdravotnícke služby sú pre obyvateľov obce zabezpečené v poliklinike v Banskej Štiavnici.

Zásobovanie pitnou vodou

V obci je vybudovaný celoobecný vodovod, ktorý je v správe Obce.

Zásobovanie elektrickou  energiou           

Obec Prenčov je v súčasnosti zásobovaná elektrickou energiou cez spoločnosť SSE – distribúcia a.s., Žilina.

Zásobovanie plynom

Obec nie je plynofikovaná. Občania používanie väčšinou na varenie plynové bomby.

Telekomunikačné siete

V obci sú komplexné poštové služby zabezpečované prostredníctvom pošty, ktorá je umiestnená v blízkosti obecného úradu. Na území obce existuje pevná telefónna sieť spoločnosti T-Com a mobilná telefónna sieť T-Mobile, Orange a O2. Digitalizáciou telefónnej siete sa výrazne zlepšila komunikačná dostupnosť a využitie internetu.

Základná občianska vybavenosť

Obec	Reštaurácia	Pohostinstvo	Cukráreň	Pošta	Banka	Polícia
Prenčov	0	2	1	1	0	0

 

Obec	Nemocnica	Lekáreň	Mat. škôlka	Zakl. škola1.st.	Zakl. škola 2.st.	Kult. Dom	Knižnica	Kostol	Dom smútku
Prenčov	0	0	1	1	0	1	1	2	1

Základná infraštruktúra

INFRAŠTRUKTÚRA	PRENČOV
cesty 1. kat. v km	2
cesty 2 kat. v km	0
Ostatné v km	2,5
Železničná sieť v km	0
Plyn v m	0
Kanalizácia v m	3 680
ČOV	0
Vodovod v km	7,17
Vodný zdroj	Áno
Zber TKO	Áno
Klasický	Áno
Separovaný	Áno
Domové ČOV	46
Spôsob vykurovania	Pevné palivo, elektrina
Vedenie el. energie	Áno
Vzdušné	Áno
Káblové	Áno
Želez. stanica	Nie
Vlakové spoje	Nie
Želez. zastávka	Nie
Autobus. stanica	Nie
Autob. spojenie	Áno
Z toho expresné	Nie
Telefónny rozvod	Áno
Rozhlas	Áno
Káblová TV	Nie
Internetové pripojenie	Áno

2.8    Analýza externého prostredia

Vonkajšie prostredie je určované Európskou úniou a legislatívou Slovenskej republiky. V danej oblasti je smerodajný najmä Národný plán reforiem Slovenskej republiky platný pre roky 2014 a 2015. Jedná sa o opatrenia, ktoré sa vláda zaviazala plniť v nasledujúcom období:

Konsolidačné opatrenia 2015 – 2017:

–        Zachovanie výnosu a zvýšenie úspešnosti DPH

–        Registračné pokladnice pre lekárov a iné profesie

–        Zrážková daň na finančných a nefinančných benefity od farmaceutických spol. pre lekárov

–        Ročné zúčtovanie Sociálnej poisťovne

–        Úspory na mzdách (ESO)

–        Úspory na medzispotrebe (ESO)

Efektívnosť verejných výdavkov:

–        Transformácia a zlučovanie podriadených organizácií kapitol štátneho rozpočtu v rámci ESO

–        Zlepšenie finančného riadenia a hospodárenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti

–        Vyrovnané hospodárenie fakultných a univerzitných nemocníc

–        Implementácia prvej fázy e-health eSO1

–        Výdavkové priority – zvýšenie miezd učiteľom, zamestnancom úradov práce, kapacít materských škôl

–        Výstavba diaľnic

Boj proti daňovým podvodom a analytické kapacity:

–        Tretia etapa akčného plánu formou opatrení na zlepšenie výberu daní: najmä centralizácia informácií z mýtneho systému, registra motorových vozidiel a obyvateľstva, prístup k informáciám o účtoch prešetrovaných osôb a firiem. Zavedenie insolvenčného registra, registra diskvalifikovaných osôb a ratingu daňových subjektov. Okrem toho sa zriadia špecializované senáty na krajských súdoch so zameraním na daňovú oblasť.

–        Posilnenie analytických kapacít a vybudovanie analytickej jednotky na Finančnej správe SR

–        Zverejňovanie platenia DPPO

Služby zamestnanosti, dlhodobá nezamestnanosť:

–        Prioritizovanie poradenských a individualizovaných verejných služieb zamestnanosti vrátane zvýšenia ich administratívnych kapacít s cieľom zlepšenia prístupu k zamestnaniu pre dlhodobo nezamestnané osoby, pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, starších ľudí a žien

–        Poskytovanie kariérneho poradenstva pre dospelých na zlepšenie uplatniteľnosti na trhu práce

–        Centralizácia databázy uchádzačov o zamestnanie a poberateľov sociálnych dávok, kompletizácia a prepojenie s relevantnými inštitúciami

–        Analýza čistej účinnosti a efektívnosti výdavkov jednotlivých opatrení aktívnej politiky trhu práce

–        Posilnenie finančných motivácii zamestnať sa – súbeh dávky v hmotnej núdze a mzdy.

Predškolské zariadenia:

–        Budovanie nových zariadení služieb starostlivosti o dieťa

–        Rozšírenie kapacít materských škôl, rozšírenie existujúcich foriem výchovy a vzdelávania o prípravné triedy materskej školy a zvýšenie časovej dotácie pre predškolské vzdelávanie.

Nezamestnanosť mladých:

–        Prijatie systému záruk pre mladých ľudí do 29 rokov.

–        Identifikácia sektorovej potreby zručností na trhu práce a dopytu po kvalifikovanej pracovnej sile prostredníctvom Národnej sústavy povolaní (NSP)

Odborné vzdelávanie a postavenie učiteľov:

–        Zvyšovanie miezd učiteľov.

–        Lepšie zapojenie zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov do systému odborného vzdelávania a prípravy, podpora odbornej praxe žiakov vykonávanej priamo v podnikoch a zmeny v normatívnom financovaní odborného regionálneho školstva s cieľom posilniť kvalitu odborného vzdelávania.

Marginalizované rómske komunity:

–        Zvyšovanie počtu asistentov učiteľov

–        Vydávanie učebníc a učebných textov v slovenskom a v rómskom jazyku

Výskum a vývoj:

–        Opatrenia z Akčného plánu stratégie RIS3

–        Transparentnosť regulácie sieťových odvetví:

–        Hodnotenie potreby ďalšej regulácie

–        Zverejňovanie analýzy ku všetkým zásadnejším zmenám politík regulačného obdobia

–        Vybudovanie dátového centra na webovom sídle URSO

Prepájanie sústav a sietí:

–        Prepojenie plynárenských sietí s Poľskom a Maďarskom

–        Prepojenie elektrizačných sústav s Maďarskom

Energetická efektívnosť v podnikoch:

–        Podpora energetických auditov pre malé a stredné firmy

–        Implementácia smernice o energetickej efektívnosti

Verejná služba:

–        Reforma štátnej služby

–        Model prevádzky Integrovaných obslužných miest

–        Grantový program pre posilnenie analytických kapacít vo VS

–        ESO – Efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa

Justícia:

–        Skrátenie dĺžky súdneho konania

–        Elektronický súdny spis

–        Zavedenie elektronickej Zbierky zákonov SR

2.9    Zhornotenie súčasného stavu územia

            SWOT ANALÝZA OBCE PRENČOV

Oblasť:	Silné stránky	Slabé stránky	Príležitosti	Ohrozenia
Príroda a krajina	Lokalizácia v horskom a podhorskom prostredí Malebné a atraktívne vidiecke prostredieČisté životné prostredie V katastrálnych územiach sa nachádzajú  lokality NATURA 2000 Dostatok poľnohospodársky využiteľnej pôdy Lesy pokrývajú viac ako polovicu rozlohy územia	Veľa lúk a pasienkov postupne zarastá Vypúšťanie odpadových vôd do vodných recipientov Existencia čiernych skládok Zarastené chotáre Nedostatočne využité obnoviteľné zdroje energie Opustené a zarastené ovocné sady a vinice	Využitie prírodných zdrojov a osobitostí krajiny Revitalizácia krajiny a zachovanie krajinného rázuVyužiť modernejšie technológie na pevné palivá (ochrana ovzdušia) Spracovanie biomasy na vykurovanie Obnova pôvodného genofondu ovocných stromov a úžitkových rastlín	Rozširovanie plôch na ktorých sa nehospodári, absencia starostlivosti o chotár Strata pôvodnej biologickej a krajinnej diverzity, rozširovanie inváznych druhov Strata vzťahu k pôde a zručností s tým spojených Neprehľadná legislatíva (národná, miestna) vo vzťahu k životnému prostrediu, ochranným pásmam a pod.
Oblasť:	Silné stránky	Slabé stránky	Príležitosti	Ohrozenia
Technická a environmentálna infraštruktúra	Pomerne dobre dobudovaná infraštruktúra Funguje zber a separovanie TKO Obec disponuje rozhlasom a je pokrytá mobilným operátoromV obci funguje internetové pripojenie V obci je vybudovaná tržnica, autobusové zastávky, miestne komunikácie (časť), verejné priestranstvá a parky, ktoré boli vybudované v rámci implementácie ISRÚ	Nedostatočná dopravná obslužnosť územia V obci nie je vybudovaná kanalizácia a ČOV Nedostatok finančných prostriedkov na opravu a údržbu miestnych komunikácií Nedostatok autobusových spojov	Vybudovať kanalizáciu a ČOV Modernizovať verejné osvetlenie Regulovať potoky Údržba a dobudovanie protipovodňových stavieb Vybudovanie zberných dvorov Rekonštrukcia miestnych komunikácií Rekonštrukcia a modernizácia obecných a cirkevných budov Podporiť využitie miestnych energetických zdrojov (biomasa, geotermálna a solárna energia, malé vodné elektrárne a pod.)	Zhoršujúci sa stav cestnej siete Rastúca cena energii na vykurovanie
Oblasť:	Silné stránky	Slabé stránky	Príležitosti	Ohrozenia
Ekonomika a hospodárstvo	Fungujúce OZ Zlatá cesta – verejno-súkromné partnerstvo (súčasťou je aj naša obec) Implementácia Integrovanej stratégie rozvoja územia OZ Zlatá cesta Získané finančné prostriedky z Európskych a národných zdrojov na realizáciu projektov Schopnosť obce realizovať projekty	Nízka podnikateľská aktivita občanov Úpadok poľnohospodárstva a útlm poľnohospodárskej výroby Odchod kvalifikovanej pracovnej sily z obce Nedostatok pracovných príležitostí Chýbajúce komplexné poradenské služby pre podnikateľov Malé možnosti zamestnať sa (štrukturálna nezamestnanosť) Chýbajúca kontinuita tradičného stavebného remesla Nedostatok remeselníkov (zámočníctvo, strojárstvo) Nízka kúpyschopnosť obyvateľstva Nedostatok finančných prostriedkov Nevhodná legislatíva pre vidiecke regióny Odliv mladých ľudí za prácou do zahraničia	Možnosť rozvoja chovu oviec záhumienkovým a záhradkárskym spôsobom Rozvoj súkromne hospodáriaceho roľníctva (SHR) pre agroturizmus Podporovať zakladanie rodinných fariem Vybudovať rybné hospodárstvo Obnoviť sady, zriadiť pálenice, muštárne, sušiarne Zavedenie ekologického poľnohospodárstva a výroba bio produktov v potravinárstve Podpora tradičných zručností a remesiel Vytvoriť zaujímavú ponuku služieb vo vidieckom turizme Vytvoriť nové pracovné príležitosti Podporovať predaj z dvora Podporovať pestovanie liečivých rastlín Podporovať zapojenie miestneho obyvateľstva, regionálnych produktov a gastronómie do ponuky vidieka pre návštevníkov Zabezpečiť rast zamestnanosti realizáciou programov podpory malého a stredného podnikania Spolupracovať s  drobnými podnikateľmi Vytvoriť podmienky pre cielené rekvalifikácie Efektívne financovanie spoločných aktivít	Útlm poľnohospodárskej veľkovýroby Slabá podpora malých a stredných podnikateľov, vrátane začínajúcich Nedostatok pripravených ľudí na podnikanie Drobní podnikatelia majú nedostatočný prístup k informáciám o možnostiach využitia ŠF Absencia podpory z domácich zdrojov (nedostatočná) Nevysporiadané vlastnícke vzťahy
Oblasť:	Silné stránky	Slabé stránky	Príležitosti	Ohrozenia
Cestovný ruch a turizmus	Geografické podmienky Turisticky atraktívny, široký potenciál cestovného ruchu Množstvo značených chodníkov vhodných pre pešiu turistiku a cykloturistiku Atraktívne prírodné prostredie Vybudovaný náučný chodník	Nedostatočne rozvinutý vidiecky turizmus Slabá medializácia a  propagácia územia Nedostatočná spolupráca v oblasti turizmu Nedostatok doplnkových služieb v rámci turizmu Nedostatočná organizácia ponuky služieb a atraktivít pre turistov	Rozvoj vidieckeho turizmu, agroturizmu a cestovného ruchu Podporovať ubytovanie na súkromí Tvorba atraktívnych produktov vidieckeho turizmu a cestovného ruchu Záujem o znalostnú a seminárnu turistiku, programy pre firemné a školiace skupiny Záujem o dodatočné krátkodobé dovolenky Podporiť rozvoj cestovného ruchu s využitím kultúrneho dedičstva Vybudovať rozhľadne a vyhliadkové veže Podporovať agroturizmus a ekoagroturizmus Vypracovať projekty na podporu podnikania v cestovnom ruchu Realizácia komplexného informačného systému pri kultúrnych pamiatkach Dosiahnuť predĺženie pobytu návštevníkov	Riziko straty stálej klientely v turizme Nedostupnosť úverov pre drobných živnostníkov Veľká konkurencia a málo peňazí v štrukturálnych fondoch Slabá propagácia Slovenska v zahraničí ako destinácie cestovného ruchu Zlacňovanie zahraničných dovoleniek
Oblasť:	Silné stránky	Slabé stránky	Príležitosti	Ohrozenia
Kultúra a história	Bohaté kultúrne a historické dedičstvo Zachovalá ľudová architektúra a historická zástavba obce Kultúrny dom Kostol – Románska rotunda Bohaté tradície Obec súčasťou siete múzeí v Honte Organizovanie podujatí celoslovenského významu Aktívne spolky – Folklórna skupina, Dobrovoľný hasičský zbor obce, Poľovné združenie, Červený kríž, MO Matice slovenskej	Nedostatočná propagácia kultúrnych aktivít smerom k návštevníkom územia Slabá interpretácia  kultúrneho dedičstva Nevyhovujúci súčasný fyzický stav kultúrneho dedičstva	Organizovanie  ľudových  festivalov Obnoviť objekty ľudovej architektúry Obnoviť remeselné dielne s ukážkami historických remesiel a nástrojov Zameranie sa  na autentické prvky územia Zlepšenie legislatívy vo vzťahu k ochrane prírody a pamiatok, miestnych pamätihodností a významných krajinných prvkov Podporovať spolky a skupiny Spoločná propagácia kultúry Obnova a viacúčelové využívanie obecných budov Vybudovať amfiteátre Vytváranie podmienok pre prezentáciu kultúry a umenia v zahraničí a rozvíjanie medzinárodnej spolupráce Rozvoj manažérskych zručností zamestnancov kultúrnych inštitúcií v oblasti tvorby, uchovávania a šírenia kultúrnych hodnôt	Zanikanie ľudových tradícií a zvykov Strata charakteristického vzhľadu krajiny a sídla Zničenie a nevhodné prestavby objektov ľudovej architektúry Absencia všeobecne prijatých rozvojových dokumentov vo vzťahu ku kultúre a pamiatkam Málo aktívna komunálna politika vo vzťahu ku kultúre
Oblasť:	Silné stránky	Slabé stránky	Príležitosti	Ohrozenia
Ľudské zdroje a spoločnosť	Schopnosť obce získať finančné prostriedky a úspešne implementovať projekty Aktívni občania Aktívny folklór a udržiavanie ľudových tradícií Ochota ľudí spolupracovať Dostatok kultúrnych podujatí počas letnej sezóny Existujúce remeselné a tradičné zručnosti Dobrá spolupráca obcí v rámci regiónu a mikroregiónu Funkčné mikroregionálne združenie	Demograficky negatívny vývoj obyvateľstva Prestarlé obyvateľstvo v obci Apatia ľudí voči veciam verejným Migrácia mladých ľudí do miest	Podporiť sebarealizáciu a udržanie mladých ľudí v území Podporovať činnosť miestnych remeselníkov a výrobcov Obec môže využiť spoločne štrukturálne fondy za účelom zatraktívnenia  územia Možnosť medziobecnej spolupráce Vznikajúce partnerstvá (verejno-súkromné, platformy, …) Spoločná efektívna medializácia a propagácia Zriadiť klub dôchodcov Vybudovať domov dôchodcov Podpora terénnej sociálnej práce Viaczdrojové financovanie sociálnych služieb Rast zamestnanosti realizáciou programu podpory mikro, malého a stredného podnikania Zvýšenie podielu samostatne zárobkovo činných osôb	Nezískanie finančnej podpory na ďalšie programové obdobie pre MAS Zlatá cesta Slabá medzi obecná komunikácia a spolupráca Nedostatok finančných prostriedkov Nevyužité ľudské zdroje Byrokracia Vyľudňovanie a vymieranie obce Nepriaznivý demografický vývoj Zvyšujúca sa nezamestnanosť Apatia obyvateľstva voči sociálno – ekonomickej situácii Korupcia Slabá pracovná morálka a strata návykov
Oblasť:	Silné stránky	Slabé stránky	Príležitosti	Ohrozenia
Dopravné prepojenie	Strategická geografická poloha S-J / Krakow – Banská Štiavnica – Dudince – Budapešť Strategické cestné ťahy S-J, Z-V	Nevyhovujúce dopravné napojenie Banskej Štiavnice na dôležité dopravné siete národného a nadnárodného významu	Neďaleké diaľničné napojenie Bratislava – Banská Bystrica, spojnica Šahy – Banská Bystrica Zámer skvalitniť cestné napojenie Banská Štiavnica – Hronská Dúbrava

2.10    Analýza projektovej pripravenosti

 Účelom nasledovného prehľadu je analyzovať súčasný stav pripravenosti investičných zámerov a možností ich financovania z rôznych zdrojov, ktoré prispejú k zlepšeniu kvality života obyvateľov obce Prenčov. V tabuľke je uvedený zoznam projektových zámerov, ktoré sú súčasťou programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce na roky 2015 – 2025.

P.č.	Názov projektu	Popis projektu	Predpokladaný rozpočet	Predpokladaný termín realizácie
	Regulácia potoka	Ochrana pred povodňami	1 400 000	2016 – 2020
	Cyklotrasa	Vybudovanie cyklotrasy „Poza humná“	95 000	2016 – 2020
	Rekonštrukcia mosta	Oprava horného mosta	53 000	2016 – 2020
	Zobytnenie podkrovia MŠ	Rekonštrukcia MŠ	200 000	2016 – 2018
	Rekonštrukcia multifunkčného ihriska a vybavenie športoviska	Rekonštrukcia umelého ihriska, dostavba detského ihriska	50 000	2016 – 2018
	Dostavba remeselníckeho domu	Dostavba rekreačného zariadenia k Remeselníckemu domu	100 000	2016 – 2020
	Kanalizácia a ČOV	Dobudovanie kanalizácie	300 000	2016 – 2020
	Zberný dvor	Dobudovanie systému zberu odpadu v obci	170 000	2016 – 2020
	Dobudovanie verejného vodovodu	Dobudovanie prívodného potrubia mesiac kameň  -vodovod	1 000 000	2016 – 2020
	Výstavba obecného kamerového systému	Vybudovanie kamerového systému	100 000	2016 – 2018
	Cesta na majer	Rekonštrukcia prístupovej cesty	100 000	2016-2020
	Podpora zamestnanosti	Sociálny podnik – podpora zamestnávania	50 000	2016 – 2020
	Vybudovanie múzea	Oprava mlyna a vytvorenie múzea mlynárstva	200 000	2016 – 2020
	Sadovnícke úpravy verejných priestranstiev	Starostlivosť o verejnú zeleň	15 000	2016 – 2018
	Investičná bytová výstavba	Príprava pre IVB	500 000	2016-2020
	Rozvoj sociálnych služieb	Sprístupnenie sociálnych služieb obyvateľom obce	100 000	2016 – 2020
	Podpora vzdelávania	Podpora vzdelávania,  predškolskej výchovy, základného školstva a celoživotného vzdelávania	150 000	2016 – 2020
	Revitalizácia krajiny	Vybudovanie rybníkov, zadržanie vody v krajine, zabezpečenie protieróznych opatrení	250 000	2016 – 2020
	Využitie obnoviteľných zdrojov energie	Budovanie vodnej OZE	300 000	2016 – 2020
	Využitie obnoviteľných zdrojov energie	Podpora budovania fotovoltanických zariadení	300 000	2016 – 2020
	CD piesníFSk Prenčovan	Vydanie CD pre FSk Prenčovan	2 000	2016 – 2020
	Dovybavenie posilňovne	Nákup nového vybavenia	10 000	2016 – 2020
	Podpora SHR pôsobiacich v obci	Agroturistika, predaj z dvora, ubytovanie na súkromí	5 000	2016 – 2020
	Bytová výstavba	Výstavba bytových domov na prenájom	900 000	2016 – 2020

3      STRATEGICKÁ ČASŤ

Strategická časť PHSR nadväzuje na analytickú časť, táto časť obsahuje stratégiu rozvoja obce pri zohľadnení jej vnútorných špecifík a určí hlavné ciele a priority rozvoja obce pri rešpektovaní princípov regionálnej politiky v záujme dosiahnutia vyváženého udržateľného rozvoja územia.

Strategická časť obsahuje:

–        víziu územia,

–        formuláciu a návrh stratégie,

–        výber a popis strategických cieľov v jednotlivých politikách – oblastiach rozvoja (hospodárska, sociálna, environmentálna).

3.1    Vízia rozvoja územia obce

Pri stanovení vízie rozvoja územia obce bolo nutné prihliadať na ten fakt, že sa vzťahuje k dlhodobému horizontu až 10 rokov. Vízia by mal byť v súlade s Národnou stratégiou regionálneho rozvoja SR a Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja banskobystrického samosprávneho kraja.

Vízie a ciele národnej stratégie sa vzťahujú na obdobie do roku 2030. Ťažiskom dokumentu sú rozvojové priority štátu pre programové obdobie 2014- 2020, ktoré majú viesť k splneniu vytýčených významných národných cieľov.

V komparácii s ostatnými členskými štátmi EÚ dosiahla SR za posledné viac ako dve dekády dynamického hospodárskeho a sociálneho vývoja významný spoločenský pokrok. Postupnou realizáciou rozvojových projektov, podporných programov, vrátane štrukturálnych reforiem a systémových zmien, dochádzalo k modernizácii a modifikácii odvetvovo-sektorovej štruktúry hospodárstva, ako i konvergencii SR k ekonomicky vyspelým štátom. Vízia regionálneho rozvoja predstavuje stav, ku ktorému má Slovensko za niekoľko rokov dospieť – vymedzuje rámec pre definovanie strategických cieľov a priorít na obdobie 2014 až 2020 s výhľadom do roku 2030, ako aj postupy na ich dosiahnutie.

Vízia regionálneho rozvoja Slovenska je definovaná takto:

„Slovensko ako krajina s vysokou kvalitou života občanov vo všetkých regiónoch. Regionálna politika umožňujúca každému regiónu využívať svoje danosti na prospech svojho trvalo udržateľného hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja, a tým rozvoja Slovenskej republiky ako vysoko vyspelého, hospodársky, politicky a sociálne súdržného štátu, sebavedomého člena Európskej únie.“[1]

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja 2015 – 2023. Rozvojová vízia samosprávneho kraja:

„Región otvorený príležitostiam, novým možnostiam a s úctou k tradíciám, človeku a prírode…“[2]

Počas realizácie aktualizovanej Národnej stratégie regionálneho rozvoja SR bude pri plánovacích procesoch uplatňovaný integrovaný prístup orientovaný smerom k udržateľnému sociálnemu, ekonomickému, environmentálnemu a územnému rozvoju regiónov. Očakáva sa, že regióny budú schopné efektívne využívať svoj vnútorný potenciál ako svoju konkurenčnú výhodu s cieľom zvyšovať kvalitu života obyvateľov a v rámci jednotlivých regiónov budú znižované vnútroregionálne rozdiely.

Občianske združenie Zlatá cesta, ktorého členom je aj obec Prenčov si stanovilo nasledovnú víziu pre rozvoj regiónu:

„V malebnom prostredí vidieka pod majestátnym Sitnom žijú aktívni ľudia, ktorí  v horizonte 10 rokov budujú spolupracujúci a prosperujúci región, intenzívne ale ohľaduplne využívajúci svoje prírodné kultúrne a historické  zdroje pre rozvoj  cestovného  ruchu,   ktorý úspešne absorbuje miestnu poľnohospodársku produkciu a služby ako regionálny produkt HONT a  prispeje k trvaloudržateľnému rozvoju  a ekonomickému a sociálnemu blahobytu všetkých generácií.“

Obec Prenčov  si pre PHSR 2015 – 2025 stanovila víziu rozvoja obce nasledovne:

„Obec  Prenčov  ako súčasť Občianskeho združenia Zlatá cesta bude modernou, ekonomicky, sociálne a kultúrne sa rozvíjajúcou obcou, ktorá svojim obyvateľom poskytne kvalitné životné prostredie s dostatkom kultúrneho a športového vyžitia a zároveň vytvorí dostatok možností pre rozvoj pracovných miest a podnikania občanov v poľnohospodárstve, tradičných i nových remeslách a službách v oblasti vidieckeho cestovného ruchu. Obec sa stane  pre svojich obyvateľov miestom na bývanie v ekologicky zdravom prostredí so silným sociálnym, národným, kultúrnym a hospodársko-spoločenským zázemím.“

NAIVNÉ MAPY – VÍZIA

Vízia obce bola tvorená metódou „naivných máp“

Oblasť

Identita prostredia(tradície, regionálne špecifiká, jedinečnosť, originalita, história)

v  obnoviť objekty ľudovej architektúryv  rekonštruovať vodný mlyn

Životné prostredie, hygiena prostredia a technická vybavenosť a ochrana

v  vybudovať vodnú elektráreňv  dobudovať domové čističky odpadových vôdv  regulovať potok

Obraz dediny a krajiny

v  obnoviť ovocné sady

Voľný čas a rekreácia

v  vybudovať vodnú nádrž – prírodné kúpaliskov  vybudovať amfiteáterv  vybudovať lyžiarsky vlek 500 m v lokalite Kotliny s vodnou nádržou na umelé zasnežovanie a soc. zariadeniev  vybudovať viacúčelovú športovú halu, saunu a soláriumv  podporovať ubytovanie na súkromív  adaptovať objekt potravín na penziónv  vzdelávanie ľudí v oblasti CRv  vybudovať cyklotrasu

Obyvateľstvo, bývanie a sociálna infraštruktúra

Ekonomika a hospodárenie

v  obnoviť kováčsku dielňuv  obnoviť ovocný sadv  zriadiť obecný strojový parkv  zriadiť odbytové družstvo pre rozvoj drobného podnikaniav  podporovať súkromnú osobnú prepravu

3.2    Strategický cieľ

Pre naplnenie uvedenej vízie obce obec stanovila tri prioritné oblasti svojho rozvoja počas rokov 2015 – 2025. Jedná sa o tieto oblasti:

1. Hospodárska
2. Sociálna
3. Environmentálna

V týchto prioritných oblastiach rozvoja si obec stanovila strategické ciele a navrhla opatrenia, ktorými tieto strategické ciele dosiahne.

Formulár č. S 1 – Plánovací formulár – Vízia, strategický cieľ

Vízia

„Obec  Prenčov ako súčasť Občianskeho združenia Zlatá cesta bude modernou, ekonomicky, sociálne a kultúrne sa rozvíjajúcou obcou, ktorá svojim obyvateľom poskytne kvalitné životné prostredie s dostatkom kultúrneho a športového vyžitia a zároveň vytvorí dostatok možností pre rozvoj pracovných miest a podnikania občanov v poľnohospodárstve, tradičných i nových remeslách a službách v oblasti vidieckeho cestovného ruchu.Obec sa stane  pre svojich obyvateľov miestom na bývanie v ekologicky zdravom prostredí so silným sociálnym, národným, kultúrnym a hospodársko-spoločenským zázemím.“

Strategický cieľ

Zvýšenou podporou drobného podnikania, diverzifikáciou poľnohospodárstva, rozvojom turizmu a spolupráce, zavedením inovácií, znižovaním chudoby, využitím prírodných a kultúrno-historických zdrojov s ohľadom na ochranu životného prostredia  dosiahnuť trvaloudržateľný rozvoj obce  a ekonomický a hospodársky blahobyt pre všetky generácie.

Zdroj: vlastné spracovanie

Formulár č. S2 – Plánovací formulár – prioritné oblasti a opatrenia

Prioritná oblasť – Hospodárska	Prioritná oblasť – Sociálna	3. Prioritná oblasť – Enviromentálna
ciele Zavedením inovácií vytvoriť podmienky pre ekonomický rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti	ciele Zlepšovaním kvality života, podporou sociálnej inklúzie a znižovaním chudoby zabezpečiť blahobyt súčasných i budúcich generácií.	ciele Zvyšovaním spolupráce rôznych subjektov prispieť k podpore a ochrane životného prostredia
Opatrenie 1.1 Infraštruktúra pre podnikateľov Opatrenie 1.2 Podpora podnikateľov a remeselníkov Opatrenie 1.3 Rozvoj vidieckeho turizmu a služieb Opatrenie 1.4 Zlepšenie miestnej infraštruktúry	Opatrenie 2.1  Aktivity v oblasti vzdelávania Opatrenie 2.2 Rozvoj sociálnej infraštruktúry Opatrenie 2.3  Budovanie,  rekonštrukcia a modernizácia verejných priestranstiev a obecných budov Opatrenie 2.4 Podpora voľnočasových a kultúrnych aktivít Opatrenie 2.5 Ochrana, podpora a obnova kultúrneho a historického potenciálu Opatrenie 2.6  Sociálne a komunitné služby   Opatrenie 2.7  Zabezpečenie bezpečnosti občanov	Opatrenie 3.1 podpora ochrany životného prostredia Opatrenie 3.2 Podpora aktivít v oblasti odpadového hospodárstva Opatrenie 3.3 Znižovanie energetickej náročnosti Opatrenie 3.4 Vodné hospodárstvo

Zdroj: vlastné spracovanie

 4  PROGRAMOVÁ ČASŤ

Programová časť PHSR nadväzuje na strategickú časť a obsahuje opatrenia a projekty vrátane ich priradenia k jednotlivým cieľom a prioritám. Zmyslom programovej časti je jej príspevok k splneniu stanoveného strategického cieľa: Vytvoriť podmienkypre zvýšenie kvality života obyvateľov obce, pre zvýšenie jeho konkurencieschopnosti a ekonomickej výkonnosti s vyváženým rozvojom oblastí trvale udržateľného rozvoja.

Metodika tvorby PHSR udáva nasledovný postup:

–        Pracovná skupina špecifikovala opatrenia, navrhla k nim aktivity a stanovila poradie dôležitosti opatrení a aktivít, projektov vrátane merateľných ukazovateľov výsledku a dopadu. (Formulár č. P1 – Tabuľka opatrení, aktivít a projektov podľa oblastí, Formulár č. P2 – Tabuľka ukazovateľov výsledkov, dopadov).

–        Riadiaci tím vypracoval sumárny návrh aktivít a projektov ako východisko pre Akčný plán.

–        Riadiaci tím stanovil termíny realizácie aktivít, projektov (roky) a odhad ich financovania (výška a zdroje financovania).

–        Riadiaci tím zabezpečil vypracovanie formulárov pre prípravu navrhnutých projektov (Formulár P 3 – Formulár pre prípravu projektu).

4.1 Opatrenia a projekty vrátane ich priradenia k jednotlivým prioritám

Formulár P1 – Tabuľka opatrení, projektov a priorít podľa oblastí

PRIORITNÁ OBLASŤ 1 – hospodárska
Opatrenie	Projekt/Aktivita		Prioritná oblasť/oblasť
Opatrenie 1.1 infraštruktúra pre podnikateľov	1.1.1  dostavba remeselníckeho domu		Podnikateľské prostredie
Opatrenie 1.2   podpora podnikateľov a remeselníkov	1.2.1 podpora SHR pôsobiacich v obci		Podnikateľské prostredie, cestovný ruch
Opatrenie 1.3   rozvoj vidieckeho turizmu a služieb	1.3.1 cyklotrasa		Cestovný ruch
	1.3.2 vybudovanie múzea		Cestovný ruch
Opatrenie 1.4   zlepšenie miestnej infraštruktúry	1.4.1 rekonštrukcia mosta		Dopravná infraštruktúra
	1.4.2 cesta na majer		Dopravná infraštruktúra
PRIORITNÁ OBLASŤ 2 – sociálna
Opatrenie	Projekt/Aktivita		Prioritná oblasť/oblasť
Opatrenie 2.1  aktivity v oblasti vzdelávania	2.1.1 zobytnenie podkrovia MŠ		Celoživotné vzdelávanie
	2.1.2 podpora vzdelávania		Celoživotné vzdelávanie
Opatrenie  2.2  rozvoj sociálnej infraštruktúry	2.2.1 rekonštrukcia multifunkčného ihriska a vybavenie športoviska		Podpora športu a pohybových aktivít
	2.2.2 dovybavenie posilňovne		Podpora športu a pohybových aktivít
Opatrenie 2.3 budovanie,  rekonštrukcia, modernizácia verejných priestranstiev a obecných budov			Sociálna infraštruktúra, Kultúrne a spoločenské aktivity
Opatrenie 2.4  podpora voľnočasových  a kultúrnych aktivít			Sociálna infraštruktúra
Opatrenie 2.5  ochrana, podpora a obnova kultúrneho a historického potenciálu	2.5.1 vydanie CD – FSk Prenčovan		Kultúrne a spoločenské aktivity
Opatrenie 2.6  sociálne a komunitné služby	2.6.1 investičná bytová výstavba		Sociálna starostlivosť
	2.6.2 rozvoj sociálnych služieb		Sociálna starostlivosť
	2.6.3 podpora zamestnanosti		Sociálna starostlivosť
	2.6.4 bytová výstavba		Sociálna starostlivosť
Opatrenie 2.7 zabezpečenie bezpečnosti občanov	2.7.1 výstavba obecného kamerového systému		Sociálna infraštruktúra
PRIORITNÁ OBLASŤ 3 – environmentálna
Opatrenie	Projekt/Aktivita	Prioritná oblasť/oblasť
Opatrenie 3.1 podpora ochrany životného prostredia	3.1.1 kanalizácia a ČOV	Environmentálna  infraštruktúra
	3.1.2 sadovnícke úpravy verejných priestranstiev	Environmentálna  infraštruktúra
	3.1.3 revitalizácia krajiny	Environmentálna  infraštruktúra
Opatrenie 3.2 podpora aktivít v oblasti odpadového hospodárstva	3.2.1 Zberný dvor	Ochrana prírody a krajiny
Opatrenie 3.3 znižovanie energetickej náročnosti	3.3.1  budovanie vodnej OZE	Ochrana životného prostredia
	3.3.2 podpora budovania fotovoltanických zariadení	Ochrana životného prostredia
Opatrenie 3.4  vodné hospodárstvo	3.4.1 dobudovanie verejného vodovodu	Ochrana prírody a krajiny
	3.4.2 Regulácia potoka	Ochrana prírody a krajiny

Zdroj: vlastné spracovanie

4.2 Súbor ukazovateľov výsledkov a dopadov

Súčasťou programovej časti je aj stanovenie ukazovateľov pre hodnotenie PHSR.

Ukazovatele sú rozdelené do troch kategórií:

–        ukazovatele výstupu – práce, tovary a služby, ktoré boli financované počas realizácie aktivít projektu vyjadrené z finančného a vecného hľadiska,

–        ukazovatele výsledku – okamžitý efekt realizácie aktivít projektu, ktorý je k dispozícii pre cieľovú skupinu alebo sa jedná o služby poskytnuté cieľovej skupine,

–        ukazovatele dopadu – dlhodobý efekt vplyvu na danú prioritnú oblasť alebo cieľovú skupinu, ktorý však realizátor projektu nemôže ovplyvniť.

Pre oblasť hodnotenia dopadov pre PHSR obce boli ako východiskové hodnoty dopadových ukazovateľov stanovené dopadové ukazovatele na nulovej úrovni a hodnotenie dopadov sa uskutočňuje k roku 2020 a 2025.

Formulár č. P2 – Tabuľka ukazovateľov výsledkov, dopadov

Typukazovateľa		Ukazovateľ					Merná jednotka							Východisková hodnota			Cieľová hodnota/rok
														2015			2020	2025
Prioritná oblasť 1 – Hospodárska
Opatrenie/aktivita 1.1 infraštruktúra pre podnikateľov
Výsledokvýstupu dopadu		Dostavba Remeselníckeho domu				Počet užívateľov								0			500			1000
Opatrenie/aktivita 1.2 podpora podnikateľov a remeselníkov
Výsledokvýstupu dopadu		Podpora SHR pôsobiacich v obci				Počet nových služieb								0			1			2
Opatrenie/aktivita 1.3 rozvoj vidieckeho turizmu a služieb
Výsledokvýstupu dopadu	cyklotrasa			Počet km									0				1		1
Výsledokvýstupu dopadu	Vybudovanie múzea			Počet návštevníkov									0				20		50
Opatrenie/aktivita 1.4 zlepšenie miestnej infraštruktúry
Výsledokvýstupu dopadu		rekonštrukcia mosta			Počet užívateľov									0			200			200
Výsledokvýstupu dopadu		Cesta na majer			Počet metrov zrekonštruovaných komunikácií									0			2000			2000
Prioritná oblasť 2 – sociálna
Opatrenie/aktivita 2.1 aktivity v oblasti vzdelávania
Výsledokvýstupu dopadu			Zobytnenie podkrovia MŠ				Rozšírenie úžitkovej plochy v m2					0			100					100
Výsledokvýstupu dopadu			Podpora vzdelávania				Počet inovatívnych prvkov					0			1					1
Opatrenie/aktivita 2.2 rozvoj sociálnej infraštruktúry
Výsledokvýstupu dopadu			Rekonštrukcia multifunkčného ihriska a vybavenie športoviska				Zrekonštruovaná plocha v m2Počet nových športových prvkov					00			60015					60015
Výsledokvýstupu dopadu			Dovybavenie posilňovne				Počet inovatívnych prvkov					0			5					5
Opatrenie/aktivita 2.5 ochrana, podpora a obnova kultúrneho a historického potenciálu
Výsledokvýstupu dopadu		Vydanie CD – FSk Prenčovan						Počet nových CD			0					2				2
Opatrenie/aktivita 2.6 sociálne a komunitné služby
Výsledokvýstupu dopadu		Investičná bytová výstavba						Počet užívateľov			0					10				15
Výsledokvýstupu dopadu		Rozvoj sociálnych služieb						Počet užívateľov			0					5				10
Výsledokvýstupu dopadu		Podpora zamestnanosti						Počet vytvorených pracovných miest			0					15				20
Výsledokvýstupu dopadu		Bytová výstavba						Počet vybudovaných bytových jednotiek			0					10				15
Opatrenie/aktivita 2.7 zabezpečenie bezpečnosti občanov
Výsledokvýstupu dopadu		Výstavba obecného kamerového systému							Počet kamier			0				6				6
Prioritná oblasť 3 – environmentálna
Opatrenie/aktivita 3.1 podpora ochrany životného prostredia
Výsledokvýstupu dopadu		Kanalizácia a ČOV							Počet metrov kanalizácie a počet zrealizovaných ČOV (napojených domácností)	0						1000 m kanalizácie30 napojených domácností				1000 m kanalizácie30 napojených domácností
Výsledokvýstupu dopadu		Sadovnícke úpravy verejných priestranstiev							Upravené priestranstvo v m2	0						300				300
Výsledokvýstupu dopadu		Revitalizácia krajiny							Počet vykonaných opatrení	0						3				5
Výsledokvýstupu dopadu		Zberný dvor							Počet vykonaných opatrení	0						1				1
Opatrenie/aktivita 3.3 znižovanie energetickej náročnosti
Výsledokvýstupu dopadu		Budovanie vodnej OZE							Počet vybudovaných objektov	0						1				1
Výsledokvýstupu dopadu		Podpora budovania fotovoltanických zariadení							Počet zariadení	0						3				5
Opatrenie/aktivita 3.4 vodné hospodárstvo
Výsledokvýstupu dopadu		Dobudovanie verejnéhovodovodu							Počet metrov vodovoduPočet užívateľov	00						3660				3660
Výsledokvýstupu dopadu		regulácia potoka							Počet metrov regulácie	0						1000				1000

Zdroj: vlastné spracovanie

Každý pripravovaný projekt na realizáciu bude podrobne rozpísaný v tabuľke formulára č. P3, ktorého ukážka nasleduje.

Formulár č. P3 – tabuľka  pre prípravu projektov

Základné údaje o projektovom zámere č. 2.1.1
Názov projektu					Výstavba obecného kamerového systému
Garant					Obec  Prenčov
Kontaktná osoba garanta					Mgr. Alena Ciglanová, starostka
Partneri garanta (spolupráca s)
Začatie a ukončenie projektu					máj 2017 – jún 2018
Stav projektu pred realizáciou					Obecné priestory a budovy nie sú monitorované
Cieľ projektu					Eliminovať a zabraňovať páchaniu trestnej činnosti, posilnenie dozoru a prevencie nad verejným poriadkom.
Výstupy					Zabezpečenie ochrany majetku a zdravia občanov ako aj fyzických a právnických osôb
Užívatelia					Občania, podnikatelia a návštevníci obce
Indikátory monitoringu					Sledované objekty systémom kamier
Zmluvné podmienky					VO – výber dodávateľa
Riziká					Neschválenie NFP, výber dodávateľa cez VO
Poznámky
Realizácia projektu
Fáza/míľnik			Súčinnosť iného odboru alebo subjektu				Termín (mesiac/rok)
Prerokovanie projektového zámeru			Obecné zastupiteľstvo				11/2015
Príprava projektovej dokumentácie			Starosta				10/2015
Vydanie stavebného povolenia			Starosta				Nevyžaduje stavebné povolenie
Spracovanie žiadosti o NFP			interný manažment				11/2015
Výber dodávateľa, podpis zmluvy			Obecné zastupiteľstvo, starosta				12/2015
Realizácia projektu			Starosta				05/2017 – 06/2018
Kolaudácia			Starosta				nerelevantné
Financovanie projektu
Druh výdavku	Termín (rok)	Náklady spolu (EUR)		z toho verejné zdroje						z toho súkromné zdroje
				EÚ		ŠR		VÚC	Obec
Realizácia projektu	2017-2018	99 685,32		74 763,99		24921,33		0	0	0
SPOLU		99 685,32		74 763,99		24921,33		0	0	0

Zdroj: vlastné spracovanie

5  REALIZAČNÁ ČASŤ

Realizačná časť je zameraná na popis postupov inštitucionálneho a organizačného zabezpečenia realizácie programu rozvoja obce, systém monitorovania a hodnotenia plnenia programu rozvoja obce s ustanovením merateľných ukazovateľov, vecný a časový harmonogram realizácie programu rozvoja obce s formou akčných plánov. Realizačná časť obsahuje:

–        východiská,

–        popis úloh jednotlivých partnerov pri realizácii PHSR,

–        popis postupov inštitucionálneho a organizačného zabezpečenia,

–        stručný popis komunikačnej stratégie PHSR k jednotlivým cieľovým skupinám,

–        popis systému monitorovania a hodnotenia plnenia PHSR, ( Formulár č. 4 )

–        akčný plán na roky 2016-2020 s výhľadom do roku 2025,  (Formulár č. R6 )

5.1  Východiská a popis úloh jednotlivých partnerov pri realizácii

Obecný úrad má v oblasti prípravy a realizácie programu rozvoja dostatočné skúsenosti na programovej aj projektovej úrovni. Pri realizácii PHSR vystupujú ako partneri obyvatelia obce, ktorí boli prizvaní a zúčastnili sa verejných stretnutí, kde definovali svoje požiadavky, spolupracovali pri definovaní silných a slabých stránok svojej obce. Následne aktívne pristupovali k prerokovaniu finálneho návrhu PHSR obce. V rámci prípravy dokumentu bol vypracovaný i dotazník, ktorý bol distribuovaný obcou do domácnosti. Vzhľadom na nízku návratnosť a malú výpovednú hodnotu, pristúpila obec k verejným stretnutiam s občanmi/podnikateľmi a záujmovými skupinami. Rovnako tak poslanci a zamestnanci OcÚ boli prizvaní ku konzultácii jednotlivých častí strategického dokumentu.

5.2 Popis postupov organizačného a inštitucionálneho zabezpečenia realizácie PHSR

Realizácia PHSR obce je činnosťou samosprávy obce a obec ju vykonáva prostredníctvom svojich orgánov (obecné zastupiteľstvo, starosta).Samospráva jedenkrát ročne získa a spracuje pripomienky poslancov, OcÚ, partnerov a verejnosti, do leta v čase začiatku prípravy rozpočtu na ďalší rok. Táto činnosť je naplánovaná do termínu september príslušného roku, kedy bude predložené hodnotenie PHSR za predchádzajúci rok, aj jeho prípadná aktualizácia.

Vo vzťahu k realizácii PHSR obecné zastupiteľstvo berie na vedomie návrh strategickej časti dokumentu, schvaľuje celý dokument PHSR a každoročne schvaľuje vyhodnotenie jeho plnenia. Obecné zastupiteľstvo taktiež schvaľuje spolufinancovanie projektov. Obecné zastupiteľstvo schvaľuje každoročne hodnotiace a monitorovacie správy, rozhoduje o prípadných zmenách a aktualizácii programu.

Najvyšším výkonným orgánom obce a jeho predstaviteľom je starosta. Rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nespadajú do právomocí a kompetencií obecného zastupiteľstva.  Starosta sa spolupodieľal na príprave dokumentu, riadil proces realizácie, podpisuje schválenie celého dokumentu, vykonáva uznesenia a zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám (radiace orgány príslušných operačných programov, dodávatelia, kontrolné skupiny projektov a i.).

Inštitucionálnu a administratívnu stránku zabezpečuje obecný úrad. Vzhľadom na personálne poddimenzovanie obecnej samosprávy, bude obecný úrad (v prípade nutnosti a zváženia možností) spolupracovať s externými konzultačnými spoločnosťami.

5.3  Stručný popis komunikačnej stratégie

Rôzne formy komunikácie budú súčasťou každého z pripravovaných a realizovaných projektov PHSR v rámci povinnej i nepovinnej činnosti informovania a publicity (pri projektoch financovaných z EŠIF a dotačných titulov) alebo v rámci komunikácie zainteresovaných cieľových skupín pri príprave a realizácii jednotlivých projektov. Vzhľadom na charakter obce, prebieha komunikácia osobným stykom s predstaviteľmi/zamestnancami obce, alebo priamou účasťou na zasadnutiach obecného zastupiteľstva. Dôležitým nástrojom komunikácie je pre obec webová stránka, ďalej informačná tabuľa, rozhlas a noviny. Komunikácia s obyvateľmi prebieha neustále až do ukončenia platnosti PHSR.

Ďalším nástrojom komunikácie sú i rokovania v rámci obecného zastupiteľstva, kde materiál na rokovanie pripravuje starosta obce v súčinnosti so zamestnancami obce. Rovnako tak hlavný kontrolór, vychádzajúc z definície jeho funkcie, môže dať stanovisko k prerokovanému materiálu.

5.4  Systém monitorovania a hodnotenia

Proces monitorovania PHSR sa vykonáva systematicky a priebežne počas celého trvania PHSR až do ukončenia jeho platnosti. Vstupnými údajmi pre monitorovanie sú uvedené vo Formulári č.P2 – ukazovatele výstupu, výsledku a dopadu projektu. Výstupom monitorovania je monitorovacia správa za príslušný rok schválená v OcÚ, resp. monitorovacia správa schválená riadiacim orgánom v systéme ITMS alebo podobnom. Za prípravu monitorovacej správy zodpovedá príslušný garant podľa povahy projektu. Jednať sa pritom môže o starostu obce, hlavného kontrolóra obce, poslancov, resp. inú poverenú osobu.

Cieľom monitorovania je získavanie informácii o reálnom plnení opatrení, o prípadnom negatívnom vývoji, spôsobe realizácie, definovanie a prijatie nápravných opatrení.

Samospráva jedenkrát ročne získa a spracuje pripomienky partnerov, OcÚ, poslancov a verejnosti, do leta v čase začiatku prípravy rozpočtu na ďalší rok. Táto činnosť je naplánovaná do termínu príslušného roku, kedy bude predložené hodnotenie PHSR za predchádzajúci rok, jeho prípadná aktualizácia, hodnotenie ukazovateľov vrátane korekcií v rámci pravidelného každoročného hodnotenia. V prípade nutnosti korekcií mimo stanovené termíny vykoná korekciu starosta obce. Celkový plán hodnotenia je spracovaný vo Formulári č.4.

Formulár č. 4 – Plán hodnotenia a monitorovania

Plán priebežných hodnotení PHSR na programové obdobie 2015 – 2025
Typ hodnotenia	Vykonať prvýkrát	Dôvod vykonania/ periodicita
Strategické hodnotenie	najskôr v roku 2018	podľa rozhodnutia obce a vzniknutej spoločenskej potreby
Tematické hodnotenie časti PHSR	2017	téma hodnotenia identifikovaná ako riziková časť vo výročnej monitorovacej správe za predchádzajúci kalendárny rok
Ad hoc mimoriadne hodnotenie	Nerozhoduje	pri značnom odklone od stanovených cieľov a doľahnutých hodnôt ukazovateľov
Pri návrhu na revíziu PHSR
Ad hoc hodnotenie celého PHSR alebo jeho časti	2016-2025	Na základe  rozhodnutia starostu, podnetu poslancov

Zdroj: vlastné spracovanie

Formuláre č. R 6 – Akčný plán na roky 2016 – 2025

Akčný plán pre oblasť 1 – Hospodárska oblasť
Projekt	Predpokladaný termín	Zodpovedný	Finančný zdroj
1.1.1 dostavba remeselníckeho domu	2016 – 2020	OcÚ	PRV
1.2.1 podpora SHR pôsobiacich v obci	2016 – 2020	OcÚ	PRV
1.3.1 cyklotrasa	2016 – 2020	OcÚ	PRV
1.3.2 vybudovanie múzea	2016 – 2020	OcÚ	PRV
1.4.1 rekonštrukcia mosta	2016 – 2020	OcÚ	PRV, IROP
1.4.2 cesta na majer	2016 – 2020	OcÚ	PRV, IROP

Zdroj: vlastné spracovanie

Akčný plán pre oblasť 2 – Sociálna oblasť
Projekt	Predpokladaný termín	Zodpovedný	Finančný zdroj
2.1.1 zobytnenie podkrovia MŠ	2016 – 2018	OcÚ	PRV, IROP
2.1.2  podpora vzdelávania	2016-2020	OcÚ	PRV
2.2.1 rekonštrukcia multifunkčného ihriska a vybavenie športoviska	2016 – 2018	OcÚ	PRV,IROP
2.2.2 dovybavenie posilňovne	2016 – 2020	OcÚ	PRV,IROP
2.5.1 vydanie CD – FSk Prenčovan	2016 – 2020	OcÚ	MO MS, MK
2.6.1 investičná bytová výstavba	2016-2020	OcÚ	PRV,IROP, ŠFRB
2.6.2 rozvoj sociálnych služieb	2016 – 2020	OcÚ	PRV,IROP, MPSVR
2.6.3 podpora zamestnanosti	2016 – 2020	OcÚ	ŠFRB
2.6.4 bytová výstavba	2016 – 2020	OcÚ	MPSVR
2.7.1 výstavba obecného kamerového systému–	2016 – 2018	OcÚ	PRV,IROP

Zdroj: vlastné spracovanie

Akčný plán pre oblasť 3 – Enviromentálna oblasť
Projekt	Predpokladaný termín	Zodpovedný	Finančný zdroj
3.1.1 kanalizácia a ČOV	2016 – 2020	OcÚ	ŽP
3.1.2  sadovnícke úpravy verejných priestranstiev	2016 – 2018	OcÚ	ŽP, PRV
3.1.3 revitalizácia krajiny	2016 – 2020	OcÚ	PRV, IROP, ŽP
3.3.1 budovanie vodnej OZE	2016 – 2020	OcÚ	PRV, IROP, ŽP
3.3.2 podpora budovania fotovoltanických zariadení	2016 – 2020	OcÚ	PRV, IROP, ŽP
3.4.1 dobudovanie verejného vodovodu	2016 – 2020	OcÚ	PRV, IROP, ŽP
3.4.2 regulácia potoka	2016 – 2020	OcÚ	PRV, IROP, ŽP

Zdroj: vlastné spracovanie

6  FINANČNÁ ČASŤ

Finančná časť obsahuje finančné zabezpečenie jednotlivých opatrení a aktivít, inštitucionálnu a organizačnú stránku realizácie programu rozvoja obce. Táto časť obsahuje:

–        indikatívny finančný plán na celú realizáciu PHSR,

–        model viaczdrojového financovania jednotlivých opatrení, aktivít (projektov) za účasti sociálno-ekonomických partnerov v území v prepojení na programový rozpočet obce,

Postupovalo sa podľa metodiky, a to nasledovne:

–        Riadiaci tím zabezpečil spracovanie finančnej časti vo forme indikatívneho finančného plánu PHSR (Formulár č. F 5 – Indikatívny rozpočet – sumarizácia).

–        Návrh finančnej časti sa prerokoval v pracovnej skupine a s partnermi.

–        Schválený indikatívny rozpočet sa zapracuje do programového rozpočtu samosprávy a ďalších záväzných dokumentov.

–        Riadiaci tím zabezpečil rozpracovanie Indikatívneho finančného plánu do akčného plánu.

6.1  Indikatívny finančný plán na celú realizáciu PHSR

Zdroje financovania realizácie PHSR je možné rozčleniť na tri kategórie:

Obecné zdroje

–        štátny rozpočet,

–        rozpočet obce.

Dotácie

–        štátne účelové fondy (Environmentálny fond, Štátny fond rozvoja bývania, Recyklačný fond),

–        rozpočet vyšších územných celkov (VÚC),

–        finančné prostriedky z Európskej únie (programovacie obdobie 2014 – 2020)

Iné zdroje

–        prostriedky fyzických osôb,

–        prostriedky právnických osôb,

–        úvery,

–        príspevky medzinárodných organizácií,

–        iné prostriedky.

6.2  Model viaczdrojového financovania jednotlivých projektov

Financovanie jednotlivých projektov bude viaczdrojové, pričom bude závisieť od aktuálnej finančnej situácie obce a aktuálnych potrieb. Financovanie sa opiera o zdroje obce, štátu, EÚ, VÚC a súkromné zdroje. Vyčíslenie jednotlivých zámerov bolo stanovené kvalifikovaným odhadom, prieskumom a taktiež sa vychádzalo z existujúcich výkazov výmerov/rozpočtov projektantov. Finálne podoby budú súčasťou ŽoNFP a budú vychádzať najmä z procesu verejného obstarávania.

Formulár  č. F 3 – Model viaczdrojového financovania

projekt	Celkové náklady	Obecné zdroje	dotácie	Iné zdroje
1.1.1 dostavba remeselníckeho domu	100 000,00	5 000	95 000	0
1.2.1 podpora SHR pôsobiacich v obci	5 000,00	500	4 500	0
1.3.1 cyklotrasa	95 000,00	9 500	85 500	0
1.3.2 vybudovanie múzea	200 000,00	10 000	190 000	0
1.4.1 rekonštrukcia mosta	53 000,00	2 650	50 350	0
1.4.2 cesta na majer	100 000,00	5 000	95 000	0
2.1.1 zobytnenie podkrovia MŠ	200 000,00	10 000	190 000	0
2.1.2  podpora vzdelávania	150 000,00	7 500	142 500	0
2.2.1 rekonštrukcia multifunkčného ihriska a vybavenie športoviska	50 000,00	2 500	47 500	0
2.2.2 dovybavenie posilňovne	10 000,00	500	9 500	0
2.5.1 vydanie CD – FSk Prenčovan	2 000,00	500	1 500	0
2.6.1 investičná bytová výstavba	500 000,00	25 000	475 000	0
2.6.2 rozvoj sociálnych služieb	100 000,00	5 000	95 000	0
2.6.3 podpora zamestnanosti	150 000,00	7 500	142 500	0
2.6.4 bytová výstavba	900 000,00	45 000	855 000	0
2.7.1 výstavba obecného kamerového systému	100 000,00	5 000	95 000	0
3.1.1 kanalizácia a ČOV	700 000,00	35 000	665 000	0
3.1.2  sadovnícke úpravy verejných priestranstiev	15 000,00	750	14 250	0
3.1.3 revitalizácia krajiny	250 000,00	12 500	237 500	0
3.3.1 budovanie vodnej OZE	300 000,00	15 000	285 000	0
3.3.2 podpora budovania fotovoltanických zariadení	300 000,00	15 000	285 000	0
3.4.1 dobudovanie verejného vodovodu	1 000 000,00	50 000	950 000	0
3.4.2 regulácia potoka	1 400 000,00	70 000	1 330 000	0

Zdroj: vlastné spracovanie

Formulár  č. F 5 – Indikatívny rozpočet – sumarizácia

Oblasť/rok	2016	2017	2018	2019	2020	spolu
Hospodárska oblasť	110 600	110 600	110 600	110 600	110 600	553 000
Sociálna oblasť	488 000	487 000	462 000	362 000	363 000	2 162 000
Environmentálna oblasť	795 000	795 000	795 000	790 000	790 000	3 965 000
spolu	1 393 600	1 392 600	1 367 600	1 262 600	1 263 600	6 680 000

Zdroj: vlastné spracovanie

6.3  Systém hodnotenia a zaraďovania projektov do financovania

Pri schvaľovaní financovania jednotlivých projektov je nutné prihliadať na ich dôležitosť a význam vo vzťahu k rozvoju obce. Najvyššiu prioritu majú projekty, ktoré vyplývajú priamo z legislatívy (SR, EÚ) a projekty riešiace havarijnú alebo mimoriadnu situáciu. Do kategórie s vysokou prioritou sú zaradené projekty s oporou vo VZN obce, projekty MAS a projekty s vydaným právoplatným stavebným povolením a ukončeným procesom verejného obstarávania. Strednú prioritu majú projekty, ktoré majú možnosť uchádzať sa o cudzie a doplnkové zdroje financovania (majú oporu v programovej štruktúre operačných programov a prioritných osí EŠIF). Do kategórie 4 a 5 spadajú projekty nachádzajúce sa vo fáze úvah (bez stavebného povolenia či ukončeného procesu VO).

Formulár F2 – Hodnotiaca tabuľka pre výber projektov (upravený pre potreby obce)

Kategória	Úroveň dôležitosti	Hodnotiace kritérium – Opis podmienok pre zaradenie do priority	Projekt
1	Najvyššia	a) Projekty vyplývajúce zo zákona a/alebo legislatívy EÚ b) Projekty riešiace havarijnú alebo mimoriadnu situáciu Splnená jedna z podmienok	3.4.1  3.1.1  3.4.2  3.1.3
2	Vysoká	a) Projekty vyplývajúce a podporené v rámci VZN obce b) Projekty s právoplatným stavebným povolením a  ukončeným VO c) Projekty MAS Splnená jedna z podmienok	1.3.1  1.4.1  2.1.1  2.7.1
3	Stredná	Projekty, ktoré majú možnosť uchádzať sa o cudzie a doplnkové zdroje financovania	3.1.2  2.2.1  2.5.1  2.6.3  2.6.2  2.6.4
4	Nízka	a) Projekty definované ako zámery / v štádiu úvah.	3.3.1  3.3.2  2.2.2  2.6.1  2.1.2  1.4.2  1.3.2  1.1.1  1.2.1
5	Najnižšia	Ostatné

Zdroj: vlastné spracovanie

7  ZÁVEREČNÁ ČASŤ

Formulár č. Z 1 ­- Schválenie PHSR

Schválenie PHSR
Dokument	Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Prenčov na roky 2015 – 2020 s výhľadom do roku 2025. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce je strednodobý rozvojový dokument, ktorý je vypracovaný v súlade s cieľmi a prioritami ustanovenými v národnej stratégii a zohľadňuje ciele a priority ustanovené v programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku, na území ktorého sa obec nachádza, a je vypracovaný podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie obce. Dokument je štruktúrovaný podľa Metodiky na vypracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce/obcí/VÚC (v zmysle novely Zákona NR SR č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja schválenej vládou SR 18. júna 2014).
Spracovanie	Spracovanie: spracovanie PHSR vykonala obec bezplatne v partnerstve s poradenskou spoločnosťou, ktorá koordinovala proces tvorby PHSR a zabezpečovať dodržiavanie metodických postupov.Autorský kolektív: Mgr. Alena Ciglanová, Dominika Ečeková, Peter Krieger, Pavol Kondek, Janka Frčková Obdobie spracovania – máj 2015 – december 2015
Prerokovanie	Prerokovanie v orgánoch samosprávy (výbory, komisie, rada) Verejné pripomienkovanie: 11. 12. 2015 Posudzovanie SEA – nerelevantné, aktualizácia pôvodného PHSR
Schválenie	Návrh na uznesenie zastupiteľstva – obecné zastupiteľstvo schvaľuje PHSR obce Prenčov  na roky 2015 – 2020 s výhľadom do roku 2025.

Zdroj: vlastné spracovanie