OBEC PRENČOV
PROGRAM ROZVOJA
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja
MIESTNA AGENDA 21- aktualizácia
Programovacie obdobie: roky 2007- 2013
I. A U D I T Z D R O J O V
1.1. Poloha a vonkajšie vzťahy
1.2. Prírodné podmienky
1.2.1. Geologické pomery
1.2.2. Geomorfologické pomery
1.2.3. Pedologické pomery
1.2.4. Hydrologické pomery
1.2.5. Klimatické pomery
1.2.6. Rastlinstvo a živočíšstvo
1.2.7. Ochrana prírody
1.2.8. Fauna a flóra
1.2.9. Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo
1.3. Kultúrno-historické dedičstvo
1.4. Hospodárske vyžitie územia
1.5. Životné prostredie
1. 1. POLOHA A VONKAJŠIE VZŤAHY
Obec Prenčov patrí spolu s ďalšími 13 obcami do okresu Banská Štiavnica, ktorý leží v juhozápadnej časti v Banskobystrickom kraji na strednom Slovensku. Krajina a sídelná štruktúra okolia Banskej Štiavnice bola v roku 1993 je pre svoje historické a kultúrne kvality zaradená do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Okres leží mimo hlavných dopravných ťahov. Preprava osôb je zabezpečovaná SAD, odštepný závod Zvolen š.p. a železničnou traťou Banská Štiavnica – Hronská Dúbrava a späť. Okres je napojený štátnou cestou II/525 Banská Štiavnica – Hronská Breznica na cestu II. triedy medzinárodného významu E 571 Banská Bystrica – Bratislava s napojením na cestu E 51 Bratislava – Viedeň. Cestou II/525 a následne E 57 je možné spojenie Banskej Štiavnice s letiskom Sliač vo vzdialenosti 28 km.
1.2. PRÍRODNÉ PODMIENKY
1.2.1. Geologické pomery
Geologický substrát obce je tvorený neovulkanitmi – prevažne pyroklastikami andezitov a andezitmi vitrofyrickými záverečnej fázy, amfibolicko-biotitickými a dacitmi II. fázy a pyroxenickými andezitmi II. fázy. Kvartér predstavujú nesúvislé plytké stráňové a podstráňové sedimenty, ktoré sú v katastri obce Prenčov doplnené plošinovými a stráňovými sedimentami polygénneho pôvodu.
1.2.2. Geomorfologické pomery
Z hľadiska geomorfologického možno územie označiť za vulkanickú blokovú štruktúru Slovenského stredohoria. Doliny potokov sú hlboké v tvare písmena V, bez nivy, alebo so slabo vyvinutou nivou. Takmer celá oblasť má vrchovinový reliéf, ktorý prechádza do pahorkatiny a reliéfu eróznych brázd.
Územie patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasti Slovenské stredohorie, celku Štiavnické vrchy.
Nadmorská výška sa pohybuje od 263 metrov nad morom do 657 metrov nad morom. Výmera katastra je 2450 ha.
1.2.3. Pedologické pomery
Takmer celé územie pokrývajú kambizeme nasýtené a nenasýtené, ktoré možno charakterizovať ako pôdy stredne skeletnaté (najmä vo vyšších nadmorských výškach). Majú dobrú, až priemernú zásobu živín a patria medzi vhodné pôdy pre pestovanie lesa, ale sú tiež perspektívne pre poľnohospodárstvo, najmä pre TTP. Sprievodne sa vyskytujú rankre a kambizeme oglejené. Z pôdnych druhov prevládajú pôdy hlinité, miestami piesočnato-hlinité.
1.2.4. Hydrologické pomery
Hydrografia územia je do značnej miery daná klimatickými pomermi. Závisí hlavne od množstva zrážok, ktoré spadnú na danom území. Hlavnými zásobovateľmi povrchových tokov v tomto regióne sú zrážkové vody a vody z topiacich sa snehov. Zo všetkých zrážok, ktoré spadnú v tejto oblasti, vplyvom klimatických pomerov a čiastočne geologického substrátu, 1/3 odteká. Celkový charakter Štiavnických vrchov podmienil vznik radiálnej riečnej siete. Povrchové toky tejto oblasti patria k dvom povodiam, a to povodiu Hrona a Ipľa. Obcou tečie potok Štiavnička v smere od Banskej Štiavnice do Hontianskych Nemiec. V roku 2002 v rámci programu Život na vidieku bol v obci vybudovaný menší rybník.
1.2.5. Klimatické pomery
V území prevláda horská klíma chladná, mierne teplá a teplá, podľa nadmorskej výšky územia. Priemerná ročná teplota vzduchu je od 5,5 oC do 8 oC. Priemerné ročné zrážky sú od 900 mm na Sitne do 650 mm v južných častiach katastrálnych území. Priemerná oblačnosť je okolo 62%. Počet jasných dní je približne 48 do roka a počet zamračených dní asi 125. Územie patrí k málo veterným.
Sledované územie je súčasťou veľkoplošného chráneného územia CHKO Štiavnické vrchy (ďalej len CHKO), ktoré bolo vyhlásené v roku 1979 za účelom ochrany a zveľaďovania prírody a prírodných hodnôt aj v nadväznosti na cenné kultúrne pamiatky a osobitne na pamiatky vývoja banskej techniky, ktoré sa nachádzajú v tejto lokalite. CHKO má rozlohu 77 630 ha a v podstate kopíruje orografický celok Štiavnické vrchy. Zo severozápadu je CHKO ohraničené riekou Hron. Juhovýchodnú hranicu tvoria hranice lesných komplexov. CHKO sa rozprestiera na území šiestich okresov, dvoch krajov a je to najväčšie CHKO na území Slovenska.
1.2.6. Rastlinstvo a živočíšstvo
Podľa mapy pôvodnej vegetácie sa na celom území rozprestierali dubovo-hrabové lesy, spolu s dubom cerovým. Ostrovkovite sa vyskytovali kvetnaté bukové a jedľové lesy na severne exponovaných svahoch. Na údolia potokov sa viazali jaseňovo-brestovo-dubové a jelšové lužné lesy. Súčasné lesné porasty zhruba zodpovedajú svojím druhovým zložením pôvodnej vegetácii. Na územiach s miernejším sklonom sa dnes nachádzajú lúky a pasienky, ktoré sčasti postupne sukcesne zarastajú. Výskyt živočíchov je viazaný na jednotlivé rastlinné spoločenstvá. Možno povedať, že na väčšine územia je zastúpené živočíšstvo listnatých lesov.
1.2.7. Ochrana prírody
Celé riešené územie leží v CHKO Štiavnické vrchy. Činnosť človeka je tu značne obmedzovaná. Na druhej strane ale predstavujú tieto časti prírody významné bohatstvo, ktoré je potrebné zachovať pre budúce generácie.
1.2.8. Fauna a flóra
Štiavnické vrchy sú v rámci Západných Karpát posunuté k juhu, čo sa prejavuje aj v zložení fauny. Na celom území prevažuje lesná fauna, ktorú na južne exponovaných svahoch a bralách nahradili teplomilné panónske druhy. Z veľkých cicavcov, ktoré zahŕňajú celú škálu poľovnej zveri mierneho pásma, treba spomenúť – daniela škvrnitého a muflóna obyčajného, ktoré sa vyskytujú hlavne v západnej časti územia. Oblasť Sitna bola kedysi známou srnčou rezerváciou s kapitálnymi trofejovými srncami. Dnes srnčiu zver vytláča jelenia zver. Osobitnú pozornosť si zasluhuje naša najväčšia mačkovitá šelma – rys ostrovid, ktorý sa vyskytuje takmer na celom území, no najpriaznivejšie podmienky má v málo navštevovaných severných oblastiach. V starších lesných porastoch sa vyskytuje aj mačka divá, jazvec obyčajný, tchor obyčajný. Po dlhšom čase sa opäť udomácnil medveď hnedý, ktorý sa rozšíril z Kremnických vrchov. Z drobných zemných cicavcov treba spomenúť hmyzožravce – bielozúbka krpatá, bielozúbka bielobruchá, piskor malý. Množstvo opustených štôlní sa stalo domovom značného počtu netopierov. Z početného vtáctva si osobitnú pozornosť zasluhujú dravce, ktorých prítomnosť druhov a výskyt sa prísne tají vzhľadom k častému vykrádaniu hniezd pytliakmi a rušením ich vývoja pozorovaním. Z kurovitých vtákov treba spomenúť jariabka hôrneho a v severnej časti bol zaznamenaný výskyt tetrova obyčajného. Žijú tu všetky naše jašterice a aj všetky druhy hadov Z obojživelníkov sa tu vyskytuje salamandra škvrnitá, rosnička zelená, ropucha obyčajná a ropucha zelená.
1.2.9. Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo
Kvalita poľnohospodárskej pôdy v území je priemerná. Celkovo väčšiu časť územia tvorí kategória pôd vhodných pre trvalé trávnaté porasty (TTP). Na území sa nachádza dostatok poľnohospodársky využiteľnej pôdy. Preto tu môže nájsť svoje uplatnenie tak intenzívne poľnohospodárstvo, ako aj agroturistika na báze malých fariem. V katastri obce sa eviduje orná pôda, chmeľnica, záhrada, ovocný sad, trvalý trávny porast, lesný pozemok, vodná plocha, zastavaná plocha a nádvorie, a ostatná plocha.
Tabuľka č. 1.2.9.1 
1.3. KULTÚRNO-HISTORICKÉ DEDIČSTVO
Okolie Sitna bolo obývané už v praveku. Praveké hradisko zaberá vrcholovú časť Sitna, chránenú z troch strán strmým bralom. Ľud lužickej kultúry vybudoval tu počas neskorej doby bronzovej (1000 r. pred n. l.) mohutné valové opevnenie. Našli sa tu keramické črepy, hlinené prasleny, kamenné žarnovy, bronzové predmety a šperky.
Spečený val je predhistorické opevnenie, tiahnúce sa v severo -južnom smere od Sitna po Hrebeňoch západného brehu Hrona a Ipľa popri Dekýši, Jabloňovciach a Pečeniciach cez Súdovce, Žemberovce, Kováčovské kopce až k Dunaju a pokračuje aj na maďarskej strane. Na území Slovenska má dĺžku 60 km. Písomné sú výskumy tohoto opevnenia doložené už z roku 1876 (Romer) a 1878 (Henslzman). Skúmal ho aj kňaz, národný dejateľ a vedec Andrej Kmeť ktorý ho nazýval ”rimanskou cestou”. Účelom valu bolo oddeľovať územia dvoch znepriatelených národov a zabrániť invázií do priestorov obývaných iným etnikom (konštrukcia valu je orientovaná na obranu z východného smeru). Val vznikol v dobe bronzovej a zanikol v období medzi bronzovou a železnou dobou (okolo r. 600 pred n. l.). Veľmi zaujímavý je aj úsek zachovanej dláždenej odnože Jantárovej cesty z rímskych čias, ktorá prebieha v blízkosti Spečeného valu južnou časťou Štiavnických vrchov. Podľa niektorých prameňov obe historické technické diela spolu úzko súvisia.
Stredoveké osídlenie z 13-16. st. možno sledovať na terasách Sitna v podobe štvorcových jám. O vzniku gotického kamenného hradu, z ktorého zvyšky zrúcanín sa nachádzajú na nižšom výbežku Sitna, niet historických správ. Pravdepodobne vznikol na ochranu cesty vedúcej do banskej oblasti. Spomína sa až v 16. stor, keď r. 1548 hrad dobýjalo kráľovské vojsko, lebo jeho majiteľ lúpežný rytier Balassa ohrozoval banské mestá. Zaujali ho cisárske vojská a opevnenie zosilnili proti Turkom. Zač. 18. stor. hrad obsadili kuruci, ktorí ho úplne zničili. Dnes sú viditeľné len časti základov a obvodového muriva.
História kráľovsko-cisárskej poštovej cesty, ktorá prechádzala i územím Slovenska, siaha až do obdobia tureckých vojen. Po porážke uhorského kráľa Ľudovíta II. v bitke pri Moháči (1526) sa tureckým vojskám otvorila cesta i na naše územie, zaberali však len južné časti Slovenska, pretože na boj v horách neboli zvyknutí. Keď na uprázdnený uhorský trón nastúpil Ferdinand I. Habsburský (1526 – 1564), chýbalo mu spojenie medzi Viedňou a mestami v ornom Uhorsku a Sedmohradsku. Poveril preto hlavného kráľovského poštmajstra Mateja Taxisa vypracovaním projektu poštovej cesty na trase Viedene – Sibiu pre časť z Bratislavy. Magna Viaviedla z Viedne cez Bratislavu – Trnavu – Prievidzu – Ružomberok – Poprad – Levoču – Prešov – Košice – Sobrance na Ukrajinu, do Maďarska a končila v Rumunsku. Bola to najdlhšia poštová cesta vôbec, merala vyše 1 000 km (496 na Slovensku) a prechádzala 56 stanicami.
Hospodársky život Hontianskej župy ovplyvnila od 12. storočia nemecká kolonizácia. Nemeckí kolonisti ťažili zlato a striebro v oblasti Banskej Štiavnice, Banskej Belej, Pukanca a čiastočne aj Krupiny. Tieto mestá mali od 13. storočia štatút slobodných kráľovských miest. Vpád Turkov v rokoch 1552-1711 spôsobil veľké hmotné škody a pokles obyvateľstva. Od začiatku 17. storočia bola Hontianska župa poznačená aj stavovskými povstaniami a reformnými a protireformnými hnutiami. Severná časť Hontu je vďaka bohatým náleziskám drahých kovov od najstarších čias známa ako banícka oblasť a neskôr stredisko remesiel a priemyslu.
Najvýznamnejším centrom ťažby drahých kovov v Honte, ale i v strednej Európe sa stala Banská Štiavnica s okolitými osadami – Hodruša, Štiavnické Bane, Banky, Banská Belá. Nepravidelný pôdorys Banskej Štiavnice a okolitých osád je spôsobený osídľovaním priameho okolia ložísk, ktorého súčasťou sú haldy, pingy a štôlne. V 17. a 18. storočí bol v štiavnickom ťažobnom revíri vybudovaný dômyselný vodohospodársky systém vyše tridsiatich vodných nádrží zvaných tajchy, ktoré dnes pôsobivo dotvárajú krajinu. Tajchy spája 130 km dlhá sústava prívodných jarkov. Na začiatku 18. storočia hlboko poklesla ťažba drahých kovov v Banskej Štiavnici. Zlé existenčné podmienky poddaných boli príčinou ich migrácie do iných oblastí Uhorska, do Novohradu a najmä na Dolnú zem. Župa bola zároveň osídľovaná aj obyvateľmi zo severnejších regiónov. Od polovice 18. storočia sa konsolidoval spoločenský život, rozvíjali sa remeslá a obchod a oživovali opustené sedliacke hospodárstva, v južnejších častiach regiónu vznikali feudálne veľkostatky.
1.4. HOSPODÁRSKE VYUŽITIE ÚZEMIA
Priemyselná výroba v okrese Banská Štiavnica je sústredená do jedného centra, ktorým je mesto Banská Štiavnica. Najväčšími zamestnávateľmi obyvateľov obce Prenčov sú nasledovné firmy a organizácie:
• Štiavnické strojárne s.r.o. Banská Štiavnica – výroba ložísk pre mosty a bane
• Combin Banská Štiavnica spol. s.r.o. – stavebné práce
• DINAS Banská Belá – výroba magnezitu a dinasu
• SIMKOR s.r.o. Banská Štiavnica – stavebné práce
• DIVIDEND MANUFACTURING a.s. Banská Štiavnica – výroba kožených sedačiek
• PLETA PLUS a.s. Banská Štiavnica – textilný priemysel
• RANSAN spol. s.r.o. Banská Štiavnica – textilný priemysel
• Mliekareň š.p. Banská Štiavnica
• Pekáreň Antol Anton
V obci najväčšími zamestnávateľmi sú Mäsovýroba a.s. (spracovanie mäsa a mäsových výrobkov) a Roľnícke družstvo Sitno Prenčov, ktoré sa zaoberá veľkochovom hovädzieho dobytka. Určitý počet ľudí zamestnáva aj Základná škola 1. a 4. s materskou školou, 2 predajne potravín a rozličného tovaru, obecný a poštový úrad. Podnikateľské aktivity sú rozvinuté v oblasti stolárstva, zámočníctva, autodopravy a pohostinstva.
1.5. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Ozvdušie
Imisný zásah z lokálnych, miestnych a najmä diaľkových zdrojov znečistenia zapríčiňujú zhoršený zdravotný stav lesov Štiavnických vrchov. Znečistenie ovzdušia z lokálnych kúrenísk v obci je nepriaznivejšie počas zimy. Porovnaním z celoslovenskou situáciou je ovzdušie v okrese Banská Štiavnica najmenej zasiahnutá imisiami a v obci je hodnotená ako nadmieru priaznivá.
Tab. 1.5.1. Množstvo emisií zo stacionárnych zdrojov v územnom členení za okresy za rok 1996
Ochrana vôd
Znečistenie vodných tokov a najväčšieho potoka v území Štiavničky je zapríčinené vypúšťaním domových odpadových vôd bez prečistenia. V roku 2007 obec získala finančné prostriedky na vybudovanie 20 domových čističiek.
V obci je vybudovaný celo obecný vodovod a kanalizácia na dažďovú vodu.
Odpady
V obci je zavedený separovaný zber separujú sa plasty, ktoré sú pravidelne každú prvú stredu v mesiaci zberané od občanov, papier si zberajú deti zo základnej školy, šrot, elektronický odpad a tiež handry sa dva krát do roka od občanov odvážajú. Takmer všetky domácnosti majú svoje nádoby na odpad, ktoré sú každý druhý štvrtok v mesiaci vyvážané Technickými službami mesta Banská Štiavnica. V obci sú tiež rozmiestnené 3 kontajnery na odpad a 1 kontajner na sklo. V roku 2007 obec získala finančné prostriedky na vybudovanie kompostoviska.
II. A U D I T Z D R O J O V
2.1. Osídlenie, bývanie a obyvateľstvo
2.2. Zamestnanosť a trh práce
2.3. Infraštruktúra
2.4. Doprava
2.5. Pôdnoekologický potenciál krajiny
2.1. OSÍDLENIE, BÝVANIE A OBYVATEĽSTVO
Negatívne tendencie vo vývoji počtu obyvateľov, ktoré zaznamenáva SR od konca 70-tych rokov, postihuje tak Banskoštiavnický ako aj obec Prenčov. Negatívne charakteristiky sú zapríčinené nepriaznivou vekovou štruktúrou, vyššou úmrtnosťou a menšou pôrodnosťou.
Tab. č. 2.1.1. Vývoj obyvateľstva v r. 1869- 2006
Tab. č. 2.1.2. Ekonomická skladba obyvateľstva v roku 2006
Tab. 2.1.3 Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania
Tab. 2.1.4. Podiel menšín
2.2. ZAMESTNANOSŤ A TRH PRÁCE
Za 1. ČSR veľký význam z hľadiska zamestnanosti bol významný rok 1950, kedy bolo založené JRD, ktoré i v súčasnosti ponúka najväčší počet pracovných miest. Inak musia ľudia dochádzať najmä do Banskej Štiavnice, kde však po uzatvorení väčšieho počtu baní je omnoho menej pracovných príležitostí ako v minulosti.
Tab. č. 2.2.1. Miera nezamestnanosti podľa obcí združených v MR Južné Sitno za okres B. Štiavnica
.jpg)
Tab. č. 2.2.2 Počet uchádzačov o zamestnanie v porovnaní s obcami z okresu B. Štiavnica
Mapa č.1: Miera nezamestnanosti – porovnanie s ostatnými okresmi
2.3 . SOCIÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA
Vybavenie obce predstavuje neúplnú základnú vybavenosť v nasledovnej skladbe:
Tab. č. 2.3.1 Základná občianska vybavenosť
Tab. č. 2.3.2. Základná občianska vybavenosť
Tab. č. 2.3.3 Základná infraštruktúra
Školstvo je reprezentované jednou Základnou školou 1. – 4. s materskou školou.
Technické vybavenie:
Škola je zapojená do Infoveku – 5 počítačov žiackych + 1 počítač pre učiteľov, tlačiareň, skener, tablet. Ďalej ešte má 3 počítačové zostavy.
Mimoškolská činnosť:
Počítačový, tanečný, prírodovedecký krúžok
Nepovinné predmety:
Náboženská výchova katolícka, náboženská výchova evanjelická, nemecký jazyk a anglický jazyk
Žiaci spolu s učiteľmi vydávajú časopis „Školáčik“ .
Komunikácia s okolím je zabezpečená prostredníctvom pošty, súkromných telefónnych staníc. Mobilné operátora T-Mobile a internetovou sieťou.
Obec má internetovú stránku:
– www.prencov.sk
Zásobovanie potravinami zabezpečujú:
– Predajňa COOP Jednota Žarnovica spotrebné družstvo
– Predajňa potravín
– Cukráreň ESPRESSO
– Pohostinstvo
2.4. DOPRAVA
Širšie dopravné vzťahy
Obec leží v 35-50 km blízkosti Žiarskej i Zvolenskej kotliny, na odvrátenej strane Štiavnických vrchov. Žiarskou a Zvolenskou kotlinou prechádzajú celoštátne i medzinárodné významné dopravné ťahy v smere západ – východ aj sever – juh, v súčasnosti v rámci hierarchizácie dopravnej siete Slovenska nedocenené a stavebno-technicky nezodpovedajúce ich významu.
V smere západ- východ sú to:
• E 571 – medzinárodný cestný ťah (Rakúsko-) Bratislava – Trnava – Nitra –Zvolen – Lučenec – Košice (- Ukrajina)
• E 572 – medzinárodný cestný ťah (Česká republika -) Trenčín – Prievidza – Žiar nad Hronom (E 571) v sieti SR je to cesta I/50
• Železničný ťah Nové Zámky – Zvolen (traťový úsek č. 150) – Lučenec –Košice (č. 160); trať je v sieti ŽSR zaradená do II. kategórie
V smere sever – juh:
• E 77 – medzinárodný cestný ťah (Krakov -) Trstená – Ružomberok –Banská Bystrica – Zvolen – Šahy (- Budapešť);
• Cesta I/65 – Martin – Kremnica – Žiar nad Hronom
• Železničná trať Vrútky – Kremnica / Banská Bystrica – Zvolen (traťový úsek 171 / 172)
Nadštandardnú dopravnú vybavenosť dostupnú obci predstavuje letisko Sliač a železničný uzol Zvolen s terminálom pre medzinárodnú kontajnerovú dopravu (návrh).
Južným okrajom Štiavnických vrchov v dostupnosti obce v smere západ – východ prechádza nadregionálna cesta I. triedy č. 51 (I/51 – od Trnavy – Nitry – Levíc, končiaca na ceste I/66 v Hont. Nemciach). Západný okraj lemuje cesta I/76 a železničná trať č. 152 v S-J smere na Štúrovo, východný okraj v súbehu s cestou I/66 (E 77) lemuje železnica č. 153 Zvolen – Šahy. Tieto cesta I. triedy aj železnice sú nadregionálneho významu.
• Vlastná vnútorná dopravná sieť obce pozostáva z ciest II/525 a III triedy.
Miestna komunikačná sieť obcí
Dôležité bol nahradenie plošne rozsiahlych asfaltových úprav povrchov miestnych komunikácií zámkovou dlažbou a kvetinovými záhonmi.
Turisticky atraktívne prostredie Štiavnických vrchov je predurčené tiež pre cykloturistiku. Návrh cyklistických trás v mikroregióne je potrebné budovať postupne od jednoduchého označenia ciest a účelových komunikácií sprístupňujúcich najmä pamätihodnosti regiónu a rekreačné priestory štiavnických tajchov až po kompletné vybavenie cykloturistických trás (informačné strediská, úschovne, servisy, požičovne,…).
2.5. PÔDNOEKOLOGICKÝ POTENCIÁL
Tab. č. 2.5.1. Poľnohospodárske kultúry
Územie obce zaberajú prevažne kambizeme (hnedé pôdy) nasýtené a nenasýtené, ako sprievodné sú rankre, lokálne sa vyskytujú kambizeme o glejené.
Prevažne sú to pôdy bez skeletu, lokálne slabo skeletnaté, zväčša hlinité a ílovito – hlinité.
III. P R O G R A M O V A N I E N A M I E S T N E J Ú R O V N I
3.1. Naivné mapy – vízia
3.2. SWOT analýza
3.3. Problémová analýza
3.4. Ciele/priority
3.5. Akčný plán
3.1. NAIVNÉ MAPY – VÍZIA
Vízia obce bola tvorená metódou „naivných máp“. Proces licitovali zamestnanci Slovenskej agentúry životného prostredia Banská Bystrica.
3.2. SWOT ANALÝZA
3.3. PROBLÉMOVÁ ANALÝZA
Členovia koordinačnej skupiny, ktorá spoluvytvárala dokument, identifikovali nasledovné tri problémy, ich možné príčiny a naj závažnejšie dôsledky:
1. Slabý záujem občanov o veci verejné
2. Nedostatočný finančný kapitál
3. Slabo rozvinutý cestovný ruch (vidiecka turistika a agroturistika)
Príčinami tohto stavu sú:
– zánik tradičných remesiel
– slabé občianske povedomie
– nedostatok finančných zdrojov
– obava ľudí zo zmien (neochota „postarať sa o seba“)
– krachujúce roľnícke družstvo
– vysoká rizikovosť podnikania
– nedostačujúci odbyt
Za najzávažnejšie dôsledky koordinačná skupina definovala:
– znečistené životné prostredie
– divoké skládky
– nedostatočné pracovné príležitosti
– nezamestnanosť
– vyľudnené domy (prisťahovaní chatári)
– nedostatočná úroveň služieb poskytovaných v CR
– chýbajúce stravovacie zariadenia
– chýbajúce ubytovacie zariadenia
Pre zistenie hlavných problémov bola použitá nasledovná problémová analýza a zostavený strom problémov:
Koordinačná skupina si pred stanovením všeobecného a špecifických cieľov bližšie špecifikovala konkrétne prioritné oblasti rozvoja obce.
Cestovný ruch – ubytovanie na súkromí, náučné chodníky, rozvoj malého podnikania, tradičné remeslá, múzeum
Ochrana životného prostredia – sústava rybníkov, domové čističky odpadových vôd
Sociálnych služby – domov dôchodcov
3.5. DEFINOVANIE CIEĽOV
Všeobecný cieľ:
Zlepšením kvality života, vytváraním vhodných sociálnych podmienok, aktivizáciou občanov pre veci verejné s ohľadom na zachovanie tradičných kultúrnych hodnôt chceme vytvoriť ekonomicky a ekologicky fungujúcu obec.
Špecifické ciele:
1. Zvyšovanie kapacity ľudského potenciálu
Priorita 1: Rozvinúť a zvýšiť záujem občanov o veci verejné
Priorita 2: Vytváranie podmienok pre nadobudnutie nových zručností a vedomostí pre potreby lokálneho trhu práce
- 2. Zvýšenie ekonomickej stability obce
Priorita 1: Zavádzanie ekologických technológií s dôrazom na ochranu životného prostredia
Priorita 2: Rozvoj malého a stredného podnikania
Priorita 3: Dobudovanie lokálnej infraštruktúry
3. Vytváranie podmienok pre vznik nových odvetví
Priorita 1: Vytvoriť podmienky pre rozvoj vidieckej turistiky a vzbudiť o ňu záujem
Priorita 2: Vybudovať sieť sociálnych služieb
– vytvárať oddychové zóny
– zriadiť informačnú kanceláriu
– poskytovať vhodné stravovacie služby