Poľovnícka spoločnosť SITNO

Poľovníctvo

  je odbor zaoberajúci sa chovom, ochranou, zušľachťovaním a lovom zvere a hospodárskym zhodnocovaním úlovkov. Zaraďuje sa do poľnohospodárskej výroby i do lesníctva. Má však aj rekreačný význam.

  Vývoj poľovníctva

   Poľovníctvo, ktoré sa postupne vyvíjalo z lovu zveri, ktorým si praveký lovci zabezpečovali prežitie, prechádzalo a aj v dnešnej dobe stále prechádza výraznými zmenami podmienenými prírodno-ekologickými a sociálno-ekonomickými podmienkami v krajine a ľudskej spoločnosti. Význam poľovníctva sa v priebehu histórie viackrát zmenil.
Pri kolíske poľovníctva v praveku hralo najvýznamnejšiu úlohu zaobstaranie obživy pre rodinné alebo kmeňové spoločenstvá pravekých lovcov. V tomto období sa rodí aj význam trofeje, ako pamiatky na lov alebo nezvratného dôkazu že jej vlastník premohol nebezpečnú divú zver.
S narastajúcou sa ľudskou populáciou, vytváraním sociálnych vrstiev a ubúdaním stavov zveri, začína byť právo loviť zver vyhradzované len pre najmajetnejšie rody. V tomto období naberá poľovníctvo najmä význam vzrušujúcej zábavy pre najvyššie vrstvy.
Pre zintenzívnenie výsledku pri organizovaní poľovačiek sa začínajú objavovať prvé zvernice, ktoré zaručovali istejší výsledok ako poľovanie vo voľných revíroch. V polovici 20. storočia (zákon o poľovníctve č. 225/1947) sa poľovníctvo sprístupnilo širokým vrstvám ľudí. Došlo k tzv. zľudoveniu poľovníctva. Jeho funkcia naberá hospodársky význam a poľovníctvo je ponímané ako odvetvie poľnohospodárskej a lesnej výroby.

História slovenského poľovníctva a zákonné úpravy jeho lovu

   Podľa archeologických nálezov a historických údajov starovekí Slovania, ktorí žili na území súčasného Slovenska, lovili zver pomocou luku, kopijí, sietí a rôznych pascí. Okrem mäsa ako významnej zložky potravy vtedajšieho človeka sa zameriavali aj na lov kožušinových zvierat, ktorých kožušina bola vzácnym a vyhľadávaným tovarom. Pestré prírodné podmienky Slovenska spôsobili, že už v rannom feudalizme sa najrozsiahlejšie a na zver najbohatšie revíry uhorských panovníkov nachádzali na našom území (Tatranský kráľovský regál, Zvolenský les, kráľovské lesy v Liptove, Gemeri, Turci, Orave, Spiši a pod.). Začali vznikať aj prvé veľké zvernice a s nimi aj rôzne profesie, ktoré tvorili zamestnanie niektorých obyvateľov (Zverostrážci, psiari, sokoliari a pod).
  Prvá písomná zmienka o práve na poľovanie pochádza z roku 1075. Je to donačná listina opátstvu vo Svätom Beňadiku, ktorou sa mu okrem úžitkov z pôdy dáva aj právo na poľovanie a lov rýb. Najstaršiu stopu po pokuse o akúsi centrálnu úpravu lovu na našom území nachádzame v listine uhorského kráľa Gejzu II. – Magnusa z roku 1157. V nej spomína dekrét kráľa Ladislava I. z roku 1095, ktorým sa zakazujú poľovačky v nedeľu a cez sviatky.
  
Patrónom poľovníkov je Svätý Hubert (biskup, zomrel r. 727), ktorý bol pôvodne náruživým poľovníkom. Všetko sa zmenilo práve na Veľký piatok, keď podľa legendy uzrel veľkého jeleňa, ktorý mal   medzi parohmi kríž. Zároveň ho nadprirodzeným hlas vyzýval, aby sa zriekol  svojich svetských záľub. O dva roky po tejto udalosti ovdovel. Utiahol sa do lesa, kde predtým videl jeleňa s krížom. Na tomto mieste vykonával pokánie.

  Táto legenda spôsobila, že poľovníci si zvolili svätého Huberta za svojho patróna a v niektorých krajoch západnej Európy usporadujú na jeho sviatok slávnostnú poľovačku na jelene (vtedy je obdobie jelenej ruje) s veľkolepým ceremoniálom. 

Svätý Hubert

  Na počesť tohto patróna sa v obci Sv. Antona každoročne konajú celoslovenské poľovnícke slávnosti – Dni sv. Huberta. Viac informácií nájdete na oficiálnej stránke Múzea vo Svätom Antone www.msa.sk

V našej obci pôsobia 2 poľovnícke spoločnosti, a to:
Poľovnícka spoločnosť „SITNO“, 969 73  Prenčov 264
Poľovnícka spoločnosť KONČIAR, Hlboká 91, 049 01  Nitra

  Poľovnícka spoločnosť „SITNO“ je už dlhšiu dobu zapojené aj do obecných osláv PDH, do ktorých sa zapájajú varením guláša z diviny.

                       zver zver zver